Renegade [TW]

XIX. | Sorry, I work on my own now

>>> K A S S I D Y <<<

Kassidy Haleová bola presvedčená o tom, že Alan Deaton nie je a ani nikdy nebol obyčajným zverolekárom. Ako malá ho už mala možnosť vidieť, kedysi dávno viedol istý rozhovor s jej matkou dolu v pivnici. Kassidy však bola mladá, hlúpa a priveľmi rozšantená na to, aby jeho tvári pripisovala väčšiu pozornosť.

Dnes sa mu však opäť mala možnosť predstaviť a pripomenúť. Keď tak urobila, Alan sa potešene usmial a potriasol si s jej rukou. Následne sa však musel venovať ranenému Derekovi a bezvedomému Scottovi. Aby mu uľahčila prácu, ponúkla sa, že sa na Dereka pozrie sama. V každom prípade to bola svojmu bratovi dlžná. Zverolekár pridlho neprotestoval.

,,Takže jaseň fungoval...?" nadviazal konverzáciu Deaton, hypnoticky si utierajúc ruky do papierovej utierky.

Kassidy súhlasne prikývla. ,,Fungoval. Dalo by sa povedať, že až priveľmi dobre," pri spomienke na to, ako Bennovým krkom prešla čepeľ dýky a bezmocná Kassidy sa nezmohla na nič iné len na tichý plač, jej prebehol mráz po chrbte. ,,Kanima však utiekla. A jej pána sme nenašli... Scotta uniesli, Boyda zranili, Jackson sa dočkal svojej obete a v ten samý večer padol život Lovca, ktorý mi nedávno zachránil život. Oh, a pravdepodobne som zabila Victoriu Argentovú. Toľko k podarenému večeru..."

Derekovi sa napli všetky svaly, keď Kass priložila k jeho rane navlhčenú handričku. Rana nebola hlboká a neobsahovala prilbicu - guľka ho teda musela sotva líznuť. Boyd zrejme také šťastie nemal. Kassidy popri zmývaní Derekovej zaschnutej krvi premýšľala, či vôbec k stanici dorazil v poriadku.

,,To nie je isté. Ešte sa nepremenila," podotkol Alan s miernou nádejou v hlase. Kassidy však nesúhlasne pokrútila hlavou a hypnotizujúco si premerala Scotta, ktorému práve zabila svokru.

Ešte mi poďakuješ... A možno nie.

,,Pohrýzli ju dve Alfy," ozval sa náhle Derek. Kassidy sa zamračila, netušila totiž, že na nej podobnú stopu zanechal aj jej brat. ,,Ani sa nestihne premeniť - Gerard to nedopustí. Zabije ju pri najbližšom splne. A ten je už v stredu..."

,,Takže ty..." Kassidy vrhla kus handry rozčúlene k umývadlu. ,,Takže ty si si ju pohrýzol aj sám a mňa si chcel nechať utopiť sa v sebaľútosti?" prebodla ho pohľadom. Doteraz si myslela, že zabila Lovca tým najkrutejším spôsobom ona sama, a že si to bude pravdepodobne najbližších pár mesiacov pravidelne vyčítať. Náhle pocítila úľavu a v jej tesnom zákryte krivdu. Vzal jej jej pomstu.

,,Veľa ľútosti si od lesa neprejavila," hodil jej na oči Derek celkom chladne. Samozrejme, čo iné od neho aj Kass čakala. Podporu? Úprimnosť? Tá medzi nimi nebola, odkedy sa prvýkrát od požiaru stretli zoči voči. Ona mu zatajila kalifornskú svorku a on jej zasa čoho je schopný. K vzájomnej dôvere nemal ani jeden zo súrodencov dôvod.

,,Asi ako ty záujmu o to, či tam vôbec niekde hlboko vo mne bola," fľochla po ňom spätne a vstala zo stoličky, na ktorej doteraz sedela. Náhly hnev ju nútil kričať, no ona sa skôr pociťovala na litre vyplakaných sĺz niekde v prítmí, kde ju nemá kto uvidieť. Chcela čosi zakričať, rozlúčiť sa a odísť, len nevedela čo. Urobila teda čosi ešte horšie... Otočila sa na Dereka, pichla mu prst do hrude a vyčítavo zaťala zuby. ,,Vieš čo? To ty si nás dostal do tejto situácie! Ty si premenil Jacksona! Za všetky tie životy si zodpovedáš len ty sám!"

Čosi v jej vnútri sa stiahlo, zrejme to boli jej vnútornosti v neviditeľnej pästi výčitiek. Teraz jej to však bolo fuk. Mala právo byť naštvaná a mala právo byť chladná a bezcitná. S týmito myšlienkami sa ospravedlnila Deatonovi za jej chovanie a vyšla z veterinárnej stanice von na vzduch. Pohľad jej padol na plný mesiac žiariaci jej cez stromy priamo do očí.