Dark Night ||Bloody Moon

Kapitola OSEMNÁSTA

Dante nazbieral drevo na založenie ohňa. V noci by bolo Aubri zima a Dante sa po ich bozku chcel o Aubri postarať. Myslel si, že možno... Možno by predsa len mal šancu. "Dúfam, že ti bude teplo. Slnko už zapadlo, takže aj keď by sme sa dostali k dedine, nepustili by nás dnu." Povedal Dante a priložil drevo do ohňa. Aubri sedela vedľa neho a pozorovala ho jej fialovými očami. "Ak nebude, tak ma zohreješ ty." Povedala a zasmiala sa. Dante na ňu prekvapene pozrel. Nečakal, že sa tak rýchlo poddá. Myslel si, že s ním bude bojovať. Že ju ich bozk nijako nezmenil.

Mýlil sa. Aubri si sadla hneď vedľa neho a oprela sa oňho. Dante ju objal jednou rukou okolo pliec. Tak ako vravela, zohrial ju. Vyžarovalo z neho teplo, ktoré k Aubri prichádzalo v príjemných vlnách. Dokázala zatvoriť oči a unášať sa pocitom bezpečia. Dante si vychutnával túto chvíľu rovnako ako aj Aubri. Cítil sa s ňou dobre. Jej blízkosť mu bola viac než len príjemná. Sklonil hlavu a pobozkal ju na čelo. Za svoj dlhý život mal priateľky, no k žiadnej nepociťoval to, čo k Aubri. Bol majetnícky, ochranársky, prísny a neústupný. Potreboval ju ochrániť. Mal ju.. Rád. Bola preňho dôležitá.

Preletelo ním poznanie.

Aubri si bola vedomá toho, ako sa k nej Dante správal. Takto milý k nej nebol nikto už poriadne dlho. Hlavne nie muž, ktorý o ňu prejavoval záujem. To zažívala poprvýkrát. Nechcela si priznávať, ako veľmi sa jej to páči. Nechcela priznať, ako veľmi si Danteho obľúbila. No už si nechcela klamať. Potrebovala pravdu. Potrebovala niečo, čo jej život zmení. Posunie dopredu.

Preletelo ňou poznanie.

Aubri si počas noci uložila hlavu na Danteho nohy. Spala tak ľahko, že ju akýkoľvek zvuk mohol prebudiť. Dante ju celý ten čas jemne hladil po vlasoch a dával pozor. Nepotreboval spánok ako človek. Spal minulú noc a to mu bohato stačilo na niekoľko dní dopredu. Aubri sa uprostred noci prebudila. Nedokázala ďalej spať, preto sa s Dantem pustili do reči. Aubri sa smiala, hádzala úsmevy na všetky strany. Jej oči žiarili. Takto dokázali vydržať hodiny. Dante si počas ich rozhovorov dodával odvahu. Bol mocný, nesmrteľný krvilačný predátor, ktorý nemal konkurenciu. No pri Aubri sa stával zraniteľný a rýchlo zabudol na to, kým je. Jeho myseľ začal naplňovať strach. Strach o ňu.

Keď sa už Dante odhodlal povedať Aubri pravdu k akému poznaniu dospel, z lesa za nimi sa ozval ohlušujúci krik. Aubri sa ihneď strhla. Strach ju obklopil ako popínavá rastlina. Dante cítil jej strach. Nič ho nedokázalo poslednú dobu nahnevať viac, ako nikto či niečo, čo sa snažilo ublížiť Aubri. Jeho Aubri. "Keď ti poviem, chytíš svoju tašku a budeš utekať preč. Preč k dedine. Nezastavíš, pokým k nej nedôjdeš a budeš búchať, kričať kľudne aj kopať, kým ťa nepustia dnu. Rozumieš?" Povedal Dante a stisol Aubri prsty. Pomaly si ich zdvihol k perám a pobozkal ju na chrbát ruky. Čoskoro malo svitať preto si bol istý, že ju pustia dnu a ochránia. Aspoň to si snažil myslieť. Sám vedel, že bude mať problém bojovať a uchrániť seba, nie to ešte jeho Aubri.

"Ale čo ty?" Opýtala sa tichým hlasom s pohľadom upreným na jej ruku. "Ja sa o seba postarám. Nezabudni, som nesmrteľný. A ak by ma aj zabili..." Pokrútil hlavou. "Ak by som sa predsa len nevrátil, naša dohoda padá. Ak budem mŕtvy, chcem aby si žila život, aký si zaslúžiš. Môžeš žiť v mojom dome. Mám tam dostatok peňazí na celý život. A teraz choď.." Potlačil Aubri preč od seba.

Aj keď Aubri chcela ostať a brániť sa, vedela, že by nemala žiadnu šancu. Ešte by Dantemu zavadzala a on by sa nedokázal sústrediť na boj. Tie čierne príšery bez tvári, sa vyrútili na Danteho. Chceli sa cez neho dostať k Aubri, ktorá bola oproti ním úplne bezbranná. Tých bytostí bolo aj na Danteho priveľa. Nech hovorí čo hovorí, sám to nezvládne. Aubri sama vedela, čo sa chystá pre ňu podstúpiť. Vedela aj to, že sa nedokáže ubrániť toľkým neznámym a krvilačným bytostiam, ktoré sa pokúšajú dostať práve k nej. Ich rev nútil zvieratá z okolia utekať preč. Naháňal hrôzu a strach no to bolo v porovnaní s ich výzorom a smrtiacimi schopnosťami nič. Aubri pochopila, že nemá veľa času.

Dala sa na útek.