Not Another Happy Ending

3.kapitola

Nasledujúci deň som nemala inú možnosť a musela som ísť znova do školy. Štvrtok. Už len jeden deň a potom je piatok.. a potom víkend. Konečne. 

Po pár hodinách v škole nastala opäť veľká prestávka. Tentoraz som nevyšla z triedy ani na krok. Sedela som v lavici a ďalej som si kreslila do skicára. Dúfala som, že aspoň tak sa problémom a Markovi vyhnem.

Lenže ako na potvoru, všetci odišli a v triede som ostala sama. Teda nie tak celkom. Nebezpečne sa ku mne približoval Mark. Tušila som, že dnes sa tomu už nevyhnem. Ruka sa mi začala triasť, no snažila som sa to zakryť. Mark mi vytrhol spod ruky papier a skrkval ho. Hodil ho na zem a zašlapol ho teniskou. Pritom na mňa neprestával vyzývavo pozerať. V tej chvíli som len ťažko zadržiavala slzy. Hneď na to mi prišla rana do hlavy. Ovalil ma tak silno, až som spadla na zem.

"To máš zato, že si taká krava!" Povedal. "Postav sa!" zahučal mi do ucha.

Horko ťažko som sa zdvihla zo zeme. Ani som oňho nezavadila pohľadom.

"Pozri sa na mňa!" skríkol na mňa.

Stále som pozerala do zeme. Nadvihol mi bradu a udrel ma do nej. Zapotácala som sa. Cítila som ako mi krv steká po brade. 

"Povedal som pozri sa na mňa!"

Potriasla som hlavou. Vlasy mi padali do očí. Na tvár mi priletela ďalšia facka.

"Pozri sa na mňa!" hučal do mňa. Už som nevládala. Zdvihla som oči a pozrela som do tých jeho. Boli tmavohnedé, takmer čierne ako smrť. Boli veľmi temné a pre mňa to najhoršie, čo som kedy vo svojom živote videla. Po tvári mi stekali slzy.

"Padavka!" odfrkol si a zmizol z triedy.

Utiekla som na toalety a zavrela sa. Vložila som si hlavu do dlaní a potichu som plakala. V priebehu pár minút som sa rozhodla. Vedela som čo urobím. Nebola som si istá, ale zostať som tam nemohla. V sekunde som vbehla do triedy, vzala si veci, ignorovala pohľady spolužiakov a ušla zo školy. Bolo mi jasné, že budem mať neospravedlnené hodiny, ale bolo mi to jedno. Vyšla som von a utekala preč. Sadla som si na lavičku na námestí a prevracala mobil v rukách. Bola som nerozhodná. Nakoniec som ale stlačila Mattove meno a vytočila ho. Vedela som, že by mali mať prestávku. Na druhé vytočenie mi zdvihol. Okolo neho bol hrozný hluk.

"Katie? Deje sa niečo?" začula som jeho hlas na druhom konci.

"Matt, mohol by si prosím ťa prísť za mnou na námestie? Všetko ti vysvetlím.."

"Ale ja som v.."

"Prosím." prerušila som ho. Matt si vzdychol, no do telefónu povedal len:

"Dobre. Za pár minút som tam. Nikam nechoď."

Asi o desať minút som zbadala čierny kabát a vyčesané svetlohnedé vlasy. Mala som chuť bežať za ním a vyplakať sa mu na pleci, ale len som zostala nehybne sedieť. V skutočnosti som sa nevládala ani len pohnúť. Keď ma Matt uvidel, zrýchlil krok a onedlho bol pri mne.

"Preboha Katie.." povedal šokovane keď  uvidel moju tvár. Mala som na nej modriny a takmer rozbitú hlavu. Pod okom sa mi začínal robiť monokel.

Matt si rýchlo sadol, nespúšťajúc zo mňa zrak.

"Čo sa stalo?" pohladil ma po boľavom líci. 

Všetko som mu dopodrobna  vyrozprávala. S plačom som sa mu oprela o plece a on ma objal.

"To nič. Neboj sa. Bude to fajn. Prestúpiš na inú školu, to je všetko."

Pokrútila som hlavou. Závidela som mu. Vždy mal všetko také ľahké.

"S tvojimi známkami sa dostaneš aj k nám."

Prekvapene som naňho pozrela a smrkla. 

"Čože?"

"Pôjdeš k nám na školu. Zariadim si aby som ťa mal na očiach."

Nevychádzala som z úžasu.

"Fajn." povedala som potichu.

"Fajn." povedal rozhodne.

Len som sa oňho oprela a premýšľala o tom, aké bude všetko lepšie, keď prestúpim. Čaká ma lepší život.

Vtom sa Matt zvrtol a pozrel na mňa. 

"Katie?" zamračil sa.

Spýtavo som naňho pozrela.

Nič nepovedal, len mi zobral ruku a vyhrnul rukáv. Vydýchol si, keď nezbadal žiadne nové škrabance. Dokonca sa usmial a pozrel na mňa. Usmiala som sa späť. Matt ma objal a ja som si zaborila hlavu do jeho bundy. 

"Vďaka." zamrmlala som a vdychovala moju obľúbenú vôňu. Usmiala som sa a po líci mi stiekla posledná slza.