Not Another Happy Ending

9.kapitola

Chodiť s niekým neznamená na mesiac. Alebo menej. Chodiť s niekým znamená, že s ním máte plány do budúcnosti. Ďalekej budúcnosti. Že ho úprimne milujete a chcete si ho vziať. Nie, že ho chcete využiť ako osobného plyšáka, keď sa cítite zle. Pokiaľ sa pocity neskôr vyparia, bola to len zamilovanosť. Pokiaľ pretrvajú dlhoročné manželstvo.. Je to naozaj Láska. Pocity sú zamilovanosť. Vybrať si niekoho ako svojho doživotného partnera po boku, je to láska.

Bola som rada, že sme si to s Mattom hneď ujasnili.

Matt je na nezaplatenie. Nie je to obyčajný chalan. Má ambície, rozum a hlavne jasnú predstavu o niektorých veciach. Konečne viem aké to je byť milovaná. Za celý svoj život.. je toto prvý raz, čo sa tak cítim. A je to s chlapcom, o ktorom som si myslela, že to bude moja platonická láska na veky vekov. Život je super, keď si ho nekazíte pochmúrnymi myšlienkami. Ale musíte začať tým, že máte radi sami seba. Celý svoj život som sa nenávidela a skoro to dopadlo zle. Pokiaľ zmeníte prístup, zmení sa aj veľa iných vecí. To je to, čo som sa naučila. Ale len vďaka sebe. A priateľom.

"Hej princezná!" skríkol mi Matt do slúchadla telefónu.

"Ááárgh.." oddialila som mobil od ucha a rozlepila oči.

"Hádaj kde som."

"Prosím povedz mi, že nestojíš pred dverami." zafňukala som ospalým hlasom. Budiť ma v sobotu o ôsmej?!

"Ale áno!" z Mattovho hlasu som vycítila úsmev široký ako tichý oceán.

"Vráť sa o pol hodinu.." zazívala som.

"Nie. Kľudne počkám."

"Na čo?"

Áno. Sobota. Osem ráno. Katie.

"Na teba!" rozosmial sa.

Chvíľu som neodpovedala a tak sa znovu ozval on.

"Katie nespi! Šup! Alebo ťa mám prísť osobne prebudiť?"

Zobrala som zo stolíka zrkadlo a pozrela doň.

"Nie, nie, už vstávam!"

"Tak sa pohni a otvor tie dvere.."

"Hneď to bude.." pomaly som sa dvíhala z postele.

"Dobre." povedal a zložil.

Najrýchlejšie ako som vedela som sa pripravila a otvorila dvere. Matt tam naozaj stál. Hneď som ho objala a dostala som pusu na čelo. To je ďalšia vec. Pusa na čelo niekedy znamená viac. Niekedy znamenajú viac aj obyčajné slová. Ako napríklad fajn. Naše obľúbené slovo.

"Takže kam ideme?"

"Urobíme si deň pre seba." pozreli na mňa usmievavé oči.

Nadvihla som obočie.

"Len tak?"

"Len tak."

"Fajn."

"Fajn."

Rozosmiali sme sa na seba a chytili sa za ruky.

Matt ma doviedol až do jednej útulnej kaviarne. Nebolo tam veľa ľudí, no vyzeralo to naozaj pekne. Naraňajkovali sme sa tam a dali si čaj.

"Zavri oči." povedal zrazu Matt. Nepýtala som sa prečo, proste som ich zavrela. Na krku mi zrazu pristálo niečo kovové. Potom som počula Matta si sadnúť naspäť.

"Už môžeš."

Otvorila som oči a chytila retiazku na svojom krku. Bolo to srdce. Na ňom bolo vyryté Fine. Tak toto sa naozaj podarilo. Pousmiala som sa.

"Vďaka."

"Len vďaka?" prevrátil Matt očami.

Postavila som sa a vtisla mu obrovskú pusu na ústa. Zatváril sa spokojne.

"To už bolo lepšie."

Tentokrát som pretočila očami ja. Pokrútila som hlavou.

Celý deň vcelku dopadol dobre. Ale je tu ešte jedna vec. Pamätáte ako sa Matt tváril, že vie niečo viac, a že ho niečo trápi? Vtedy povedal, že to bolo kvôli mne.. Ale nebola to celá pravda. Neprestáva sa tak tváriť stále. Nikdy taký nebol. Každým dňom sa na mňa pozerá s čoraz väčšou starosťou v očiach a myslí si, že to nevidím.

Chyba.

PONDELOK

Vie niekto dôvod, prečo som v škole vždy ako prvá?

Ani ja nie.

"Em!"

"Ahoj, Katie!" zahučala Em cez celú chodbu, takže na nej spočinuli všetky pohľady.

"Katie!" kričal na mňa niekto z druhej strany. Matt.

Naraz ku mne prišli a takmer sa zrazili hlavami, keď ma chceli obaja objať. Matt mi vlepil pusu na ústa a Em zostala stáť s otvorenými ústami. Potom sa obrátila na mňa.

"A ty mi ani nezavoláš novinky?" Odula spodnú peru.

"Tak prepáč no.." Ospravedlňujúco som povedala a objala ju. Potom sme sa na seba usmiali.

"Katie? Viem, že to čo ti teraz poviem asi pochopíš až neskôr, ale poviem ti to už teraz. Dnes musíš byť veľmi silná." Smutne sa usmial. Hľadela som ako vyoraná myš, ale viac som z neho nedostala. Jeho slová a pohľady som ale pochopila hneď na prvej hodine s triednym.

"Žiaci, od dnes vám do triedy pribudne ďalší nový žiak. Zoznámite sa neskôr, nemáme čas.

Toto," vytiahol z dverí niekoho, " je Mark."

Počkať.

Zdvihla som hlavu.

Nie.

Nie, nie, nie, nie. Prosím.

Po tvári mi začali tiecť slzy. Hlavu som si chytila do rúk a potichu zašepkala NIE.

Moja nočná mora sa na mňa len usmiala a posadila sa o lavicu vedľa.