"Kat. KAT! Si v poriadku?" zašepkal Matt pri mojom uchu a objal ma. Zhodila som jeho ruku dole a ľahla som si na lavicu. Ešte sa pýtaj!
"Samozrejme, žiarim šťastím, nevidíš?!" zasyčala som na neho škaredo. Potriasla som hlavou a unavene si ľahla na lavicu. Čo budem robiť? A AKO TO že Matt o tom vedel?! Má prúser. Chlapče, si v keli.
Ale to je teraz jedno. Mattovi sa nepodarí ochrániť ma, tobôž aby sa o to pokúsil. Aká som bola naivná, keď som si myslela, že je možné to zmeniť a zachrániť sa pred Markom. Vyzerá to ako môj osud. Tak to je. Katie, to si sa radšej mala zabiť ako prežiť len chvíľkový pocit šťastia a vrátiť sa k starému životu.
"Matt!" počula som zašepkať Em zozadu.
"Čo sa stalo Katie? Povedz že to nie je.."
Matt zjavne prikývol, lebo Em len povedala:
"Och Bože."
Bolo mi jedno, či máme hodinu, alebo nie. Vytiahla som slúchadlá a strčila som ich do uší. Vic som už Em a Matta nepočula. Nemám chuť znášať ich ľutovanie ma. Môžem si za to sama. Som hlúpa.
Do očí sa mi nahrnuli slzy.
Prečo som taká hlúpa? Naozaj som si myslela, že sa ho zbavím?! Naozaj?!
Preč zo školy. Hneď.
Zdvihla som hlavu. Bola som prekvapená, keď som zistila, že hodina sa skončila a ja som zostala v triede sama.
Takmer.
Mark.
"Koho to tu nevidím?" nahodil úlisný úsmev.
Zotrela som si slzu z kútika oka. Nemala som silu sa na neho pozrieť. Zdvihla som sa, pobalila si veci a chcela odísť z triedy, ale Mark ma chytil za lakeť.
"Kam sa zberáš?"
"Domov." zasyčala som a vytrhla som sa mu. Hneď ako som vyšla na chodbu, čakali ma Matt a Em. Oblúkom som sa im vyhla. Za sebou som počula bežať mužské kroky.
"Katie!!" Matt ma chytil za lakeť, ako pred chvíľou Mark. Až mi naskočila husia koža. Jeho ruku som sa pokúšala striasť, ale nedarilo sa mi.
"Nemôžeš od všetkého utekať." pozrel na mňa vážne.
Nemohla som uveriť tomu, čo práve povedal. Naozaj to bol on?
"Máš pravdu." pozrela som naňho s pohŕdaním v očiach a smutným úsmevom na tvári.
"Ďalej už nebudem musieť." povedala som a vyšmykla som sa mu v momente šoku.
Je to Matt! Mal povedať niečo ako, že ide so mnou, alebo, že všetko bude dobré, a nie..
Ešte jedna vec.
Zastavila som sa a obrátila sa k nemu.
"Ako si to vedel? Ako si vedel ako vyzerá, kto to je, a že sem príde?" pozrela som mu do očí.
"Ja.."
Netrpezlivo som čakala, čo má za dôvod.
"Katie, vonku prší.. Zostaň tu."
Vyvalila som naňho oči. Opäť mi vyhŕkli slzy a rozbehla som sa von. Trhla som dverami a už ma nebolo.
Vonku naozaj pršalo. Pršalo? Lialo ako z krhle. Každú chvíľu zahrmelo a pršalo čím ďalej, tým viac. Ohromne veľké kvapkymi dopadali na tvár, na hlavu aj na celé telo. Bola som v polovici cesty domov, no celá premočená. Ani ma nenapadlo sa niekde schovať.
V diaľke som zazrela blesk. Paráda.
Zvuk mokrých kvapiek dopadajúcich na zem ma upokojoval, no zároveň ma rozplakal ešte viac. Všetko okolo mňa bolo mokré. Tentoraz som túžila sa len bezpečne dostať domov do tepla.
Ešteže tam teraz nikto nebude.
Dorazila som pred náš dom a uvedomila si, že kľúče mám niekde naspodku batohu. Kým som ich našla, bola zo mňa len mokrá kôpka prádla a guča vlasov na mojej hlave. Vletela som dnu a vyžmýkala svoje oblečenie nad vaňou. Áno, doslova som ho žmýkala. Ihneď som skočila do sprchy a nechala na seba dopadať kvapky horúcej vody namiesto tej studenej a špinavej, čo je vonku. Na telo som si dala takmer všetku drogériu, čo som vlastnila a potom zmyla. Zabalila som sa do županu a urobila si čaj. Toto bola zúfalá situácia, a predtým, než to naozaj urobím, sa chcem cítiť pohodlne.
Dočaju som si naliala mlieko a sadla si. Ledva som sa stihla napiť, keď som dole počula buchnutie dverí. Zamračila som sa. Kto to je?!
"Kate?" počula som Mattov hlas zospodu. Ako sa sem došľaka dostal?
Nevadí. Kým ma nájde, stíham to.
Bežala som do kúpeľne a zavrela dvere. Kľúč nebol v zámku, a tak som ich nezamykala. Vzala som žiletku do ruky.
Teraz alebo nikdy.
Zvierala som ju v ruke as plačom priložila na zápästie.
"KATIE!"
Matt rozrazil dvere a vytrhol mi žiletku z ruky.
Skryla som si tvár do dlaní. Slané slzy som cítila na perách. Na svojom pleci som pocítila namiesto chladného kovu vane jeho ruku. Keď som nereagovala, dal ju dole, a namiesto toho ma objal. Ja som sa nezmohla na iné, len ticho plakať na jeho pleci, hoci by som ho v tejto chvíli najradšej preplesla. Nakoniec som ho objala aj ja.
Matt ma zobral na ruky a odniesol do postele. Prikryl ma dekou a pobozkal na čelo. Nakoniec si ku mne ľahol a znova ma len objal.
"Matt-" začala som, ale prerušil ma.
"Šššš.." zašepkal mi do ucha.
"Vyspi sa." dokončil a odhrnul mi mokré vlasy za ucho.
Naposledy som uronila slzu a zaspala.
YOU ARE READING
Not Another Happy Ending
Teen Fiction16 ročná Catherine už nemá ďalej prečo žiť. V škole ju čaká šikana, vonku posmech, a doma to nikoho nezaujíma. Ale keď príde Matt, plány na smrť sú zabudnuté. Alebo nie?