Not Another Happy Ending

8. kapitola

"Ako to dopadlo s Mattom?" Spýtalo sa ma ryšavé dievča v okuliaroch.

"Čo ako dopadlo, Em?" nechápala som. Nevyčítajte mi to. Bolo sedem ráno.

"Veď si vravela, že s ním máš rande! Pobozkal ťa?" zložila si Em okuliare z očí a natešene na mňa hľadela.

"To nebolo rande.." prekrútila som očami a zazívala.

"Tak čo to bolo?" spýtala sa Emma.

"Len sme boli vonku. Tak ako už tisíc krát. To je všetko."

"Aha." povedala Em sklamane a uložila si tašku do skrinky. Potom sa na mňa ale usmiala a žmurkla.

"S Filipom v poriadku?" spýtala sa potom.

"Neviem. Ešte som ho nevidela." mykla som plecom. Nebola som si istá ako sa bude Filip správať. Len dúfam, že už bude normálny..

"Si v pohode? Včera ste sa rozišli."

"Som. Nejako ma to netrápi. Všetko sme si vysvetlili a ja som.. ho ani nemilovala. Nemám za čím smútiť." povedala som rozhodne a napravila si piercing v pere. 

"Ale všetko sa deje nejako rýchlo.." dodala som potom. Naozaj som mala pocit, že za posledné dni sa stalo nespočetné množstvo vecí. Stihla som chodiť s Filipom, rozísť sa s ním, videla som Marka.. a potom ešte Matt..ktorý vie určite viac ako ja. Zvláštne. Nikdy sa v mojom živote toľko veľa nedialo. Nechápem, že som s ním chcela skončiť. Som ale rada, že som mala ešte toľko rozumu..

"Katie!" zavolal na mňa môj obľúbený hlas. Otočila som sa. Pár krokov za mnou stál Matt usmievajúc sa zoširoka. Zamávala som mu, ale ani som sa nepohla. Prišiel až za mnou.

"Ahojte." povedal a obidve nás vyobjímal. Zahľadela som sa na jeho dobitú tvár a pokrútila som hlavou. Kedy to ten Filip stihol?

"Aha, Filip už ide!"

My o vlku..

"..Bré ráno.."

"Ahoj." usmiali sme sa naňho zborovo, až na nás divne pozrel.

"Ako?" spýtal sa nás všetkých. Stále sme ho pozorne sledovali.

"Fajn. A ty?" prehovorila som aj za tých dvoch.

"Dobre." usmial sa na mňa. Potom pozrel na Matta a odtiahol ho nabok. Niečo mu rozprával. Po chvíli sa Matt vrátil s pohľadom ala vyoraná myš.

"Čo ti povedal?" dobiedzala doňho Em.

"Ospravedlnil sa mi." povedal Matt stále v šoku.

"A?" pozrela som naňho. Matt na mňa uprel prázdny pohľad.

"Dostal som povolenie s tebou chodiť."

"Čože si?!" 

"Ja... ja neviem.. Povedal, že mu nebude vadiť keď.."

"Nechám vás samých." prerušila nás Em a rýchlo sa odobrala preč. Chvíľu som za ňou pozerala. Potom som zrak obrátila naspäť na Matta. Spýtavo som naňho hľadela.

"Povedal," nadýchol sa Matt, "že už dávno vedel, že .. patríme k sebe."

Pozerala som naňho v nemom úžase.

"Tak prečo so mnou teda strácal čas?!"

Matt mykol plecom. Opäť som však mala pocit, že mi to len nechce povedať.. Čo sa to s ním deje.. V poslednej dobe sa mi už nezdá taký šťastný. Ešte včera som myslela, že to bolo kvôli Filipovi, ale..zjavne nie.

"Si v poriadku?" spýtala som sa. Hneď sa na mňa usmial a prikývol.  Vošli sme do triedy na francúžštinu a začala sa hodina.

Opäť som ešte s taškou na chrbáte sedela na húpačke, a jemne sa hýbala sem a tam. O chvíľu sa pri mne zjavil Matt.

"Vďaka za počkanie." vzdychol si, keď dosadol na húpačku vedľa mňa. Len som prikývla a zasnene hľadela do diaľky. Premýšľala som o tom, aké sú mi chvíle s Mattom vzácne. Je to ako, keď máte obmedzený počet výletov do sveta. Vyberiete si najkrajšie miesta a nezmeškátejedinú chvíľku, keď môžete byť vonku. Pretože druhý raz už tam nebudete môcť byť. Občas som to tak cítila. Niekedy mám dosť divné pocity. Predsa len.. všetci sme trochu na hlavu padnutí, nie?

"Matt, čo sa s tebou deje? V poslednej dobe si ako duch. Tváriš sa ako priesvitný, stále si zamyslený, a nechce sa ti so mnou ani rozprávať.." hľadela som do zeme a rozkopávala kamienky podo mnou.

"To nie je pravda!" hájil sa, no veľmi presvedčivé to nebolo. Zamračila som sa.

"Sám dobre vieš, že je."

Vzdychol si.

"Zjavne ma poznáš až moc dobre." slabo sa usmial a pozrel na mňa.

"Tak čo sa deje?" pýtala som si odpoveď.

"Deje sa to, že.. milujem jedno dievča. No nie som si istý čo ona na to.." znovu sa mi zahľadel do očí.

"Ona na to môže akurát tak povedať..." odmlčala som sa. Taký napätý výraz som na Mattovej tvári ešte nevidela.

"Ľúbim ťa." zahľadela som sa naňho a usmievala sa. Matt ma chytil za ruku a oboch nás na raz rozhúpal. V jeho tvári sa zračilo čisté, nefalšované šťastie. Ale som si istá, že ja som nevyzerala inak. 

O chvíľu neskôr som opustila svoje teritórium (húpačku) a postavila sa za Matta. Nohami som ju rozhúpala a rozosmiala som sa. Matt sa ku mne pridal a veselo výskal. Boli sme horší než malé deti. Matt zoskočil a nechal ma stáť na húpačke. Potom ju spomalil. Zoskočila som. Stáli sme oproti sebe. Obaja sme sa na seba usmievali a hľadeli si do očí. Zrazu nás niečo začalo ťahať k sebe ako magnet. Približovali sme sa k sebe, až sme sa dotýkali čelami. Matt ma pohladil po líci. Pocítila som v tele elektrický výboj len čo sme sa dotkli perami. Chytila ma príjemná triaška a ja som sa cítila šťastná ako nikdy. Viac ako my už nikto šťastnejší byť nemôže. Matt a ja. Ja a Matt. Ako jeden. Už nikdy zvlášť. 

Odlepili sme sa od seba a opreli sa o seba čelami. Vnímať Mattovu blízkosť bolo pre mňa ako dýchací prístroj. Cítila som jeho jemnú vôňu a jeho teplý dych, hoci mi ešte pred chvíľou bola neskutočná zima. Nikdy by som neverila, že to takto skončí. 

Až na to, že toto nie je koniec.

"Fajn?" 

"Fajn." odpovedala som a privrela oči.