Not Another Happy Ending

5.kapitola

Nie. Neurobila som to. Srdce mám asi väčšie ako mozog. Čo už.

Niekedy sa mi zdá, že som akási ľahkomyseľná. Aj vám?

A je to tu. Ešte 10 minút a Matt príde pre mňa. Dlho som rozmýšľala ako sa mám správať a čo mám robiť. Hádam sa mi podarí tentoraz už správne naviazať kontakty. Hoci s tým ako vyzerám- monokel pod okom, piercing som musela dať nachvíľu dole, lebo mám rozrazenú peru. Ale inak som sa snažila zmeniť. Tmavohnedé vlasy som si zviazala do chvosta, a namiesto čiernych vecí a mikín som na seba dala biele tielko, čierne nohavice, béžový sveter a retiazku.  Tentoraz som nechala vyniknúť svoju bledú pleť a na oči dala len špirálu. Myslím, že konečne sa môžem odstaviť z tieňa. Som taká šťastná! Všetko bude fajn!

Alebo snáď nie?

Zvonček zvoní. Ide sa do školy. Prvý krát, čo sa naozaj teším. Zvláštny pocit. Tešiť sa do školy.

"Ahoj." pozdravila som Matta stojaceho pred dverami.

"Dobré ráno." povedal sviežo, zatiaľ čo ja som zívala. Nechápala som to. Mne trvá aj dve hodiny kým sa poriadne preberiem.

"Tešíš sa?" položil mi hneď otázku, na ktorú som čakala.

"Áno. Po prvý krát za taký dlhý čas.." usmiala som sa smutne. Matt sa zadíval na moju tvár. Nedíval sa mi do očí. Prehliadal si moje zranenia.

"Prečo si mi v piatok nezavolala?" vyčítal mi. To som nečakala. Chvíľu som nevedela, čo povedať. Nechcela som mu prezradiť podrobnosti ako som chcela skoncovať sama so sebou.

"Nechcela som otravovať."

"Ale prestaň. Vieš, že ty neotravuješ nikdy." usmial sa na mňa podivne. Len som mu neisto úsmev opätovala a obrátila som hlavu inam. Cítila som jeho pohľad na sebe. Keď som sa znovu obrátila naňho, pohľad mu padol na moje pery. Tušila som prečo.

"Musela som ho dať dole.."

"Si bez neho krajšia." usmial sa jemne, až som sa zapotácala. To mi naozaj musel povedať až teraz?!

"Naozaj?" zamračila som sa navonok.

"Mhm." prikývol.

"Už sme tu. Neboj sa, zo všetkými ťa zoznámim.. sme spolu dokonca v  jednej triede."

"To je super." povedala som neprítomne a nahmatávala dierku po piercingu.

Keď sme dorazili pred školu, len som vyvalila oči. Nevedela som, že jeho škola je tak veľká. Je to gymnázium. Budem sa mať čo doúčať. 

Overila som si to hneď na prvej matike. Nerozumela som ani jednej vete čo povedal matikár. Matt sa na mne celkom zabával. Zatiaľ čo on na hodine pomaly nič nerobil, ja som mala doškrtané tri strany. Toto nebude ľahké. Ale vždy lepšie ako Mark. Takmer ma naplo, keď som si naňho spomenula. Nikdy viac.

Cez prestávku za mnou prišiel môj nový spolužiak.

"Ahoj, ako? Ja som Filip, mimochodom." Povedal a usmial sa. Bol to ten typický typ baliča, modré očká, blonďavé vlasy, kockovaná košeľa a voňal na dva kilometre ďaleko. Nemôžem povedať, že by nebol pekný. Lenže...

Hm. Veď vy viete.

Ako keby mi vedel čítať myšlienky, dovalil sa Matt. Rázne sa postavil predo mňa.

"Prosím ťa, nechaj ju na pokoji,áno? Nemá záujem o tie tvoje sladké reči." zamračil sa.

Filip sa bránil.

"Len sme sa zoznamovali. Ani si ju nenechal nech mi povie svoje meno. Ako sa voláš, princezná?" naklonil sa ponad Mattove plece. Nesmelo som povedala:

"Som Catherine, ale môžeš ma volať Katie." usmiala som sa trochu nútene.

"Katie. Super meno." stihol ešte za nami zavolať. Matt ma totiž usilovne ťahal von z triedy. Zasmiala som sa.

"Nevšímaj si ho." povedal Matt nahnevane. Ja som sa len naschvál zasmiala. Chcela som vidieť jeho reakciu.

"Je zlatý."

Matt nadvihol obočie.

"Vážne si to myslíš?" zazrel na mňa.

"Nie." skončila som svoju pretvárku a rozosmiala som sa. Priateľsky som ho štuchla.

"Už som sa začínal báť." usmial sa a štuchol ma tiež.

"Bude z teba výborná herečka."

"Ja viem." 

"Drzaňa." uškrnul sa.

"Idiot." drgla som doňho znova.