Not Another Happy Ending

6. kapitola

Na novú školu som si zvykla. Nový život. Kamaráti. Zvláštne slovo. A jeho význam. Vždy som si myslela, že priatelia nie sú pre mňa, pretože som nikdy nebola moc dobrá v robení si priateľov. Akonáhle sa mi niekto dostane pod kožu, začnem sa brániť, urážať ho a podobne. Ale len ten, kto si tým prejde, a dokáže sa so mnou naozaj spriateliť,.. toho môžem nazvať pravým priateľom. Je ich málo, ale nezradia ma, keď mi je ťažko. Aby ste neboli prekvapení z mien, ktoré budete počuť, moja najlepšia kamarátka je Em. Skratka Emmy. Je ryšavá, ale takého človeka som naozaj ešte nestretla. Myslela som, že nikto šialenejší ako ja už neexistuje. Ale to čo sa vraví o červenovlasých ľuďoch je asi naozaj pravda. Vždy keď mám zlú náladu, stačia mi tie jej ohníčky v zelených očiach, a začnem sa smiať. Je to.. divné. Nemyslela som si, že ešte niekedy môžem byť šťastná. Myslela som, že som posledný odpad zo sveta. Že nepotrebujem priateľov. Ale nie je to tak. Každý potrebuje priateľa. Možno je niekto rád sám, ako aj ja.. ale nikto nemá rád pocit osamelosti. Nakoniec nie.

Ďalej je tu Filip. Ten, čo so mnou začal flirtovať hneď ako som prišla. A samozrejme Matt. Inak mám so všetkými fajn vzťahy. Už žiadna šikana. Nič. Proste som obyčajné dievča. S piercingom v ústach, s jazvami na rukách. Ale som. A žijem. Som šťastná. Konečne.

Filip prišiel ku mne a vlepil mi rýchlu pusu na pery. Aha, to som chcela. S Filipom sme sa nakoniec predsa len dali dokopy. Nepýtajte sa ma prečo, ani ako. Proste áno. Hoci sa sama v sebe ešte celkom nevyznám, Filipa mám rada. Aj keď...

Nechajme to tak..

"Čo máme prvú hodinu?" šmykla sa po chodbe až ku nám Em.  V tých špicatých topánkach, kvetinových šatách a kockovanej košeli vyzerala naozaj chutne. N a nose jej ešte stále trónili okuliare. Ach tí hipsteri..

"Matiku." zazívala som. Vzápätí som zakývala prichádzajúcemu Mattovi. Vytrhla som sa Filipovi z objatia a objala som Matta. Objal ma späť a zdvihol ma do vzduchu, až som zapišťala. Položil ma na zem a pohladil po líci. Filip zakašľal.

"To už stačí." zagánil na Matta. Ten len prevrátil očami. Len sa mi to zdá, alebo Matt a Filip sa už nebavia tak, ako kedysi?

Em ma chytila pod pazuchu a vliekla ma až do triedy. 

"Čo sa deje s Mattom a Filipom?" spýtala som sa priamo, pretože Em je na takéto veci šikovná. Ľudí odhadne na prvý pohľad. Na moje počudovanie som namiesto dlhého monológu, ktorý som očakávala, počula len vzdychnutie. Emma zostala ticho. To sa mi nejak nezdá.

"Em?"

"Čo to nevidíš?" zahnala sa zrazu. Opäť som to nečakala. Zostala som stáť s otvorenými útami. Nervózna Em bola pre mňa novinka. Keď som aj naďalej stála ako blbá a hľadela na ňu s otvorenými ústami, posadila ma na stoličku.

"Naozaj to nevidíš? Bijú sa o teba. Si ako vzácny krištáľ na smetisku." Ach Em a tie jej prirovnania.

"Určite nie."

Em nadvihla jedno obočie. Nikdy som nechápala ako to niekto dokáže.

"Pozri sa na nich."

Urobila som, ako mi bolo kázané. Naozaj, Matt s Filipom sa dohadovali a pritom obaja poočku sledovali mňa.

"Len si dávaj pozor, aby sa nepobili. A teraz naozaj nežartujem. Nedráždi ich zbytočne."

Povedala Em a začala sa chystať. Debata bola ukončená. Presadla som si dopredu, aby som mohla sedieť s Filipom. Striedame sa. Každú hodinu sedí niekto s niekým iným. Je to fajn.

Keď som videla, že Matt a Filip si nevedia dať pokoj, vošla som medzi nich a Filipa odtiahla. Stále nervózne sledoval Matta.

"Filip."

"Hm." Ani na mňa nepozrel.

"Čo je?"

Letmo na mňa fľochol pohľadom.

"Čo by sa malo?"

"Ty vieš."

Len si vzdychol. Nakoniec sa na mňa usmial a pritiahol si ma k sebe.

"Absolútne nič. Ja som v pohode." Povedal a začal ma bozkávať. Pritisol ma ku stene a stále vášnivejšie pokračoval. Premýšľala som, čo sa stalo. Pocítila som jeho ruku na mojom chrbte ako sa nebezpečne približuje k pásu. Včas som ho zastavila a ruku mu posunula vyššie. Aj tak sa ale nedal zastaviť. Odtisla som ho od seba.

"Prestaň." hľadela som na neho len krok od hnevu. Zrazu ma otravoval. Tváril sa hrozne divne a ja som mala chuť mu dať facku. Radšej som odišla do triedy. Na protest som si sadla k Mattovi. Tam som mohla útočisko hľadať vždy.  Ten Filipov pohľad stál za to. Keby mal laserové oči, Matt by už bol rozdelený na 9000 maličkých kúskov. Liezol mi s tým na nervy. Asi dnes spadol z postele rovno na hlavu.

Na veľkej prestávke sa ma Filip opäť pokúsil odtrhnúť od Matta a Em, ale postavila som sa za nich, a povedala, že nikam nejdem. 

"Kate."

"Daj jej pokoj, Filip!" Zahlásil zrazu Matt a chránil ma rukami. Náhle som mala pocit, že všetci ostatní vedia niečo, čo ja nie. Hlavne Matt a Filip. Čakala som čo sa stane. Z Filipovho pohľadu som neveštila nič dobré.

"Čo TY máš čo o nej rozhodovať? Je to snáď tvoje dievča, ha? Zato že si do nej buchnutý sa nemusíš tváriť ako najlepší, len aby si ťa všimla! O to sa snažíš však?" 

"Drž hubu!" zhúkol po ňom Matt. Ani som nemala šancu rozmýšľať o tom, čo Filip povedal, už doňho strčil. Matt sa ešte držal.

"Filip, prestaň." Povedal rázne.

"Lebo čo? Budeš ju predo mnou chrániť až do konca svojho života?" Ničomu som nechápala. Filipove vety nedávali žiadny zmysel, a ja som mala náhle pocit, že som Alica v krajine zázrakov. To čo sa mi prehrávalo pred očami bolo ako nejaký zle natočený romantický film. Matt sa už neudržal a jednu Filipovi vrazil. Em vedľa mňa stála ako obarená. Nevedela som, čo robiť. Filip to vrátil Mattovi  a začali sa mlátiť ako diví. Váľali sa po zemi. Vrieskala som na nich ako zmyslov zbavená, ale zjavne to nič nepomáhalo. Zdalo sa mi, že Filip má poriadnu presilu nad Mattom, a zjavne mu to bolo jasné. Matt sa usilovne bránil, ale začínalo to vyzerať naozaj nebezpečne a ja som sa bála zakročiť. Našťastie už k nám kráčal učiteľ. Em sa však zrovna vtedy spamätala a nejakým zázračným spôsobom sa jej podarilo odtrhnúť chalanov od seba aby nemali prúser.

"Prestaňte vy idioti! Kvôli jednej babe sa bijete? Nie je to trochu pod úroveň vás oboch?" Zhúkla na nich. Aj tak sa stále na seba pozerali ako zúriví psi. Vtom ma Filip chytil za ruku a chcel so mnou odísť. Hneď ako som však videla ublížený výraz v Mattovej tvári, pustila som ho a sklonila sa k Em s Mattom, ktorého dávala Em aj s učiteľom do poriadku. V tej chvíli som si totižto uvedomila jednu podstatnú vec, v ktorej som  sa už pekne dlho mýlila.

Že som Matta nikdy skutočne neprestala milovať.