Not Another Happy Ending

7.kapitola

Po tej bitke, ktorá sa konala na školskom dvore, sme museli ešte nejako prežiť koniec vyučovania. Celý čas som bola pri Mattovi a kontrolovala jeho stav. Bol na tom naozaj zle. Podľa mňa mal ísť domov, ale on si nedal povedať. Na ďalšej hodine mi posunul lístok.

Prepáč. Neber vážne to čo povedal Filip.

Prečo? Nie je to snáď pravda? trochu som zosmutnela. Matt bol v rozpakoch a dlho neodpisoval. Potom mi predsa len prišla odpoveď.

Je to pravda. Ale ty predsa už chodíš s ním..

Už nie dlho. odpísala som šťastná rýchlo. Prekvapene na mňa pozrel.

Matt hrozne si vážim, ako si ma vytrhol z toho pekla, ktoré som každý deň prežívala. Si naozaj priateľ, ktorého by chcel každý. A mám ťa zrovna ja, ktorá si priateľov vážiť neviem.

To nie je pravda. Len s tebou mám pocit, že môžem byť sám sebou. Na hereckom, vonku, v škole, keď som s tebou..Občas sa ťažko udržím..

Matt.. občas chcem, aby sme boli niečo viac. Vlastne nie občas, už dlho.. ja... teraz so to len v sebe potláčala. Ale zistila som, že ten, ktorého ľúbim, nie je Filip.. Preto sa s ním rozídem ešte dnes.

Došiel papier. Za to som dostala ešte jeden, úplne malinký. Bolo na ňom len pár znakov.

15:00, ihrisko?

Áno :) odpísala som. Odmenou mi bol ten najsladší úsmev, čo som kedy videla. Vtom mi však prišiel ešte list. Ten už však taký pekný nebol. Obsah vám tu nebudem písať, poviem vám len, že Filipovi asi všetko došlo a aby sa necítil ublížený, dal mi kopačky skôr. Nemám k tomu viac čo dodať. Hádam len to, že sme u seba hľadali niečo kompletne iné, nesadli sme si, a tak sa nakoniec rozišli kvôli jeho blbosti.  Ďalej už nekomentujem. Bola som riadne blbá.

14:59. Áno viem, že chlapec by mal čakať na dievča a blablabla... ale.. veď ma poznáte. Húpačkám som neodolala a kým sa Matt dostavil, už som veselo výskala a lietala vzduchom.Toto mám určite od Em. 

Až po chvíli som si všimla smejúcu sa strapatú hlavu stojacu pri mne. Spomalila som húpačku. Matt si sadol na vedľajšiu a jemne sa kýval zo strany na stranu. Zrazu som nevedela, čo povedať.

"Takže.." Matt zjavne tiež nie.

"Čo teraz?" zahlásila som. Pozrela som na Matta v červenej mikine a rozosmiala sa. Matt sa ku mne pridal. Boli sme dlhé roky kamaráti, a ústa sa nám nezavreli celé dni.. a zrazu si nemáme čo povedať. Predsa len, pre nás to bolo divné. 

"Čo takto kávu?"

"Čaj." Hm. Ha tie roky by mohol vedieť, že kávu nepi...usmieva sa. Robil si zo mňa srandu! Drgla som doňho. Štuchol do mňa naspäť, až som stratila rovnováhu, ale nakoniec som sa udržala na nohách.

"Dávaj pozor!" zadúšal sa smiechom Matt.

"Pekné od teba." naoko som sa urazila a odtiahla od neho. Odula som spodnú peru. Videla som, ako to zrazu Mattovi prišlo ľúto.

"Prepáč." objal ma.

Štuchla som doňho, až spadol z chodníka. Rozbehol sa za mnou, ale ja som už zo smiechom utekala kade ľahšie. Keď sme zadýchaní prišli do kaviarne, posadili sme sa do boxu až v kúte kaviarne. Matt si sadol vedľa mňa, ale ani sa ma nedotkol. Prekrížil si nnohy a pohodlne sa usadil. Objednal si kávu a ja -samozrejme- čaj. 

"Katie?" spýtal sa so zamysleným pohľadom upretým na  stôl.

"Hm?"

"Prečo..si myslíš... že ťa šikanovali..? Myslím.. vieš aký mali dôvod?"

Zvážnela som.

"Nemám ani poňatia." povedala som potichu. Matt len zamyslene prikývol, no mala som pocit, že vie oveľa viac než ja. Z nejakého dôvodu ale nepovedal ani mäkké f. Nechala som to na ňom. Snáď vie čo robí.

Zrazu sa Matt vystrašil a rázne zdvihol. 

"Poďme.." zasyčal, no pritom sa na mňa ani nepozrel. Díval sa niekam ku dverám, a tak som jeho pohľad nasledovala. Vtom sa mi zastavil pulz a zakrútila hlava. Vo dverách stál Mark.

Ten Mark.

Moja nočná mora.

Niekto na mňa niečo hovoril, ale ja som mala oči upreté na Marka a nedokázala som sa dať dokopy. Nepozrel sa na mňa. Asi si ma nevšimol. Vďakabohu..

"Katieee! Haló! Si v poriadku?" hovoril na mňa Matt, ale nie moc nahlas. 

"Tvár sa, že mi niečo hovoríš a schovaj sa za mňa." povedal rýchlo, keď videl, že už ho počúvam. Urobila som, ako mi povedal. Nechcel Matt najprv odísť? Prečo teda..

"Už je preč."

Len som naňho z otvorenými ústami hľadela.

"Ako si vedel, že.."

"Poznám ho."

"Odkiaľ?"

"Proste poznám." povedal rozhodne. Prečo predo mnou stále niečo tají?

"Prečo odišiel?"

"Chcel si zobrať kávu zo sebou. Keby sme vyšli, uvidel by nás, preto som nakoniec zostal sedieť."

Chvíľu som zostala ticho sedieť. Podozrievavo som sa na neho pozerala.

"Aha." povedala som len nakoniec a zobrala čaj do ruky.

"Aha?" spýtavo na mňa pozrel.

"Aha." mykla som plecom a už to ďalej neriešila, hoci ešte stále sa mi trochu ťažšie dýchalo a začali sa mi vybavovať kopance od Marka. Z mojich spomienok ma na moje šťastie vyrušil Matt.

"To je všetko? Už nič iné nechceš vedieť?"

"Pokiaľ mi to nechceš povedať."

"Fajn."

"Fajn."

Usmiala som sa na neho a uchlipla si z čaju.