Not Another Happy Ending

12.kapitola

"Čože je?!" skríkla som na celú obývačku a vystrelila zo sedačky.

"Katie, nechaj ma ti to.."

"Ako si to vôbec dovoľuješ?! Prečo si mi to nepovedal? Matt, pozri sa mi do očí!"

Neviem, či sa mi to len zdalo, alebo mal Matt naozaj v očiach slzy. Pozrel sa mi do očí a znova začal.

"Katie.. najradšej by som sa ti celý deň len ospravedlňoval. Nechcel som ti ublížiť. Čo by si urobila, keby som ti hneď povedal, že Mark  je môj brat?"

Urobil odmlku. Myslela som, že neočakáva odpoveď, ale pozrel na mňa, ako keby ju chcel počuť.

"Držala sa ďalej." zamrmlala som si popod nos nahnevane.

"A to som nechcel.. predsa ma máš rada tekého aký som, no nie?" šibalsky sa usmial. Aká otrepaná fráza. Z ktorého druhotriedneho romantického filmu to zobral?

"Matt, mám ťa rada. Mám ťa rada tak ako si. Ľúbim ťa. Ale to, že si mi TOTO zamlčal.. prečo?" pozrela som naňho a znova si sadla. Dala som si hlavu do dlaní.

"Kate.." sadol si vedľa mňa a objal ma. Jeho ruky som zo seba striasla.

"Nechaj ma." zavrčala som.

Matt sa opatrne odsunul.

"Prečo si ma tam nechal samu, keď mi bolo tak ťažko? Prečo si tomu nezabránil? Prečo si mi to nepovedal skôr? Prečo si mi to nepovedal vôbec?  Prečo si sa snažil tváriť, že sa nič nedeje?"

Položila som jednu vlnu otázok, zatiaľ čo v hlave mi prebiehala ďalšia.

"Chcel som aby si sa s tým naučila vyrovnať."

Klamú ma uši?!

"Ako prosím?!"

"Chcel som ti len pomôcť. Raz by si mala pochopiť, že nie všetko sa musí riešiť sebaubližovaním a skoncovaním so sebou. Dá sa to prežiť. Dá sa to vyriešiť.  Vždy máš nádej. Vždy máš šancu."

"Bol si niekedy v takej situácii?! Nemáš o tom ani tušenia! Vždy si bol to dokonalé dieťa, ktorému všetko vychádzalo a všetci ho mali radi! Nevieš aké to je!" Nahučala som doňho.

Matt urobil niečo, čo som vôbec nečakala. Vyhrnul si rukáv mikiny. Na ruke mal minimálne desať malých jaziev. Boli staré, nie čerstvé. 

"Viem... aké to je." povedal potichu a položil si ruku na stehno. Pomaly prechádzal prstom po všetkých tých jazvách. Niečo sa mi na ňom nezdalo. Nechcela som ho tak vidieť. Ale bola som moc nahnevaná aby som mu pomohla čo i len stiahnutím rukávu naspäť. Odvrátila som zrak a stíchla som.

"Mark ťa šikanoval. Zozačiatku ti robil zle, pretože si bola iná. No potom sa do teba zamiloval. Ty si o tom ani len nevedela. Ale už vtedy si ho nenávidela a nedala mu jedinú šancu. Okrem toho som bol z teba celý paf už aj ja a on o tom dobre vedel. Preto ti stále ubližoval. Vedel, že by si si nikdy nevybrala jeho. V podstate nie je od teba až tak odlišný. Máte podob.."

"Ako môžeš vôbec niečo také vypustiť z úst?!" prerušila som ho svojím vlastným krikom. Nechápala som, ako ma môže k nemu prirovnávať.

"Je to pravda."

Od Matta by som takú trúfalosť nečakala.

"Choď preč." Povedala som potichu.

Znova sa ma dotkol na pleci. Rýchlo som sa postavila a otočila sa mu chrbtom.

"Vypadni."

"Katie."

"Nechcem ťa ani vidieť!"