Not Another Happy Ending

4. kapitola

Na novú školu som už bola prehlásená, stačila už len jedna vec. Jeden deň. Posledný deň v týždni som musela ísť ešte do starej školy. Bála som sa. Až príliš. Bála som sa, že Mark sa to dozvie, že mi stihne ublížiť, že sa nebodaj prehlási na tú istú školu tiež. Mala som hrozný strach z nového začiatku. Neverila som, že je niečo také ešte možné. Zabudnúť na staré boľavé miesta a konečne správne žiť. Život. Tá vec, ktorú som chcela už toľko krát ukončiť..

No neurobila som to.

Prečo?

Kvôli nemu.

A on ma občas ani nepozdraví.

Pravda je, že som to neurobila pretože som mala strach z toho, že prídem o niečo dôležité v mojom živote. Volá sa to nádej. Ale v poslednom čase..

Ako keby zmizla.

Prestala som veriť. Všetko sa zhoršilo a ja som nevedela kam. 

Ale čaká ma nový život. Teraz už tomu verím. Verím Mattovi. Nie úplne, ale viac to nedokážem.

Veľká prestávka. Bože, nie! Prosím!

Tentoraz som sa skryla na toalety. V poslednom čase to bolo akési moje útočisko a bunker v jednom. Ale mohla som si myslieť, že pred ním sa nedá skryť. Už chápete, prečo sa tak bojím? Mark vletel na dámske toalety. Videla som jeho tieň pred dverami. Skamenela som. Nevedela som, ako sa pohnúť. Nemala som kam utiecť. Bola som prakticky v slepej uličke. Skrčila som sa a objala si kolená.

Vtom Mark vykopol dvere a vletel do kabínky. Niečo zúrivo vravel, ale ja som si zapchávala uši. Schytil ma tesne pod krkom za tričko a zdvihol. Chvíľu som nemohla dýchať. Prudko ma pustil a ja som sa ledva udržala na kolenách. Rukou som sa oprela o stenu a držala sa za hrdlo. Rozkašľala som sa. Mark ma schytil za ruku, ktorou som sa predtým opierala o stenu. Pritiahol ma k sebe. 

"Nerozmyslela si sa, princezná?" povedal posmešne. Zhnusene som sa pokúšala odtiahnuť, ale nedovolil mi to. Vtom sa otvorili dvere a dnu vošli dievčatá. Zostali sa na nás pozerať. Mark nahodil úlisný úsmev a odviedol ma do triedy, kde stála celá jeho partia. Čakala som, že odídu, ale ostali stáť. Mark ma im predhodil ako kosť zúrivým psom.

"Tu ju máte. Robte si s ňou čo chcete." zahlásil.

Sotil ma do stredu kruhu, ktorý vytvárali a ja som spadla na zem. Chalani sa začali smiať. Mala som chuť zmiznúť zo sveta. Naozaj mi bolo ľúto, že ešte žijem.

"Keď máš problém s Markom," zahučal na mňa najvyšší, "máš problém aj s nami." Kopol do mňa z celej sily. Zvíjala som sa v kŕčoch na zemi. Potom sa k nemu pridali aj ďalší. Všetci si do mňa aspoň raz kopli a nechali ma ležať na zemi. Nevládala som sa postaviť. Z nosa mi tiekla krv, žalúdok sa mi skrúcal ako na koloči a nemohla som poriadne otvoriť oko. Skrčila som sa do klbka. Kopance na mňa lietali zo všetkých strán. Začínala som si myslieť, že buď na mieste vykrvácam, alebo zomriem od bolesti. No vtom sa chalani rozhodli odísť. Zostala som ležať na zemi. Rada by som na nej pobudla ešte nejakú chvíľu, ale zo strachu som sa zdvihla. Dlho mi netrebalo rozmýšľať. Vzala som tašku a otvorila okno. Ešteže máme triedu na prízemí.

Vyskočila som z okna a skotúľala sa do školníkových záhonov. Trochu som si udrela nohu, ale to nevadí. Nie, neprežijem ani ten posledný deň. Už to nikdy nezažijem. Nikdy. Nikdy. Matt.

Pri spomienke naňho sa mi skotúľala po líci dnes už asi tisíca slza. Nikdy ma nebude mať rád..

Pri chôdzi cez mesto som schytala pár ľútostivých pohľadov, pár pohŕdavých, ale stretla som aj ľudí, ktorí sa tvárili, že nič nevidia. Tí boli ideálni. Mala som chuť zneviditeľniť sa a prebrať sa až doma. Keď som po ceste videla páry držiace sa za ruky, až mi pišťalo srdce. Hlások v hlave mi vravel, že to nikdy nezažijem. A mal pravdu. Nemám šancu. Kto by chcel neviditeľné dievča?

Prišla som domov a tašku som odhodila do kúta. Moja prvá cesta bola do kúpeľne za mojou starou kamarátkou. Držala som ju v ruke a netúžila som po ničom inom. Hlava mi hovorila urob to, Matta to nezaujíma, a aj tak na tomto svete už šancu nemáš. Si odpad.

Srdce však vravelo niečo iné. Stále sa držalo posledného pramienku nádeje. VŽDY je tu nádej. Tá šanca, to 0,00001%, že sa niečo stane. 

Hlava chcela skončiť nadobro.

No srdce sa bálo, že by mohlo zmeškať úžasnú budúcnosť.

Čo mám počúvať?!