Nové cesty

2. Deň (Sarah)

Ráno som vstávala veľmi skoro lebo som musela na pár hodín z campu odísť. Keď som prechádzala okolo spoločenskej miestnosti, tak som započula team na ranných chválach. Dosť som sa obávala toho, že keď odídem tak toho veľa zmeškám.

Vrátila som sa až okolo obeda.
Na ihrisku sa už hrali nejaké tie dynamické hry. Neskôr, keď som sa opäť zvítala s Theou, tak mi oznámila, že pred hrami mali ešte skupinky, na ktorých sa rozprávali. Thea ma pridala do skupinky s Marci a Tinkou. Do tejto skupinky ešte patrilo pár dievčat.
O chvíľu sme šli na obed a potom sme sa mali stretnúť v spoločenskej miestnosti v tričkách našich tímov. Chystala sa dnešná veľká hra.
Keď sme sa zhromaždili v spoločenskej, povedali nám pokyny a išla sa hrať Veľká hra - Bizóny. Každý tím dostal istý počet paperových loptičiek, ktorými sme mali chytiť a tzv. uloviť čo najviac vedúcich. Cieľom hry bolo nazbierať čo najviac bodov, a to tak, že sme mali trafiť papierovou guľou vedúcich a odniesť ich na určené miesto. Najlepšie by bolo, keby sme ich odniesli najpohodlnejším spôsobom. Ak by sa im to nepáčilo, tak by sme mohli získať menší počet bodov. Na mieste nám mali povedať koľko bodov sme za uloveného 'bizóna' získali.
Vedúci sa rozmiestnili po celom ihrisku a hra sa mohla začať. Po tímoch sme sa rozpŕchli a snažili sme sa nachytať čo najviac vedúcich v oranžových tričkách.
Hra všetkých bavila aj keď naháňanie trocha zťažovali greenpeaceáci. Mali nám zabrániť odniesť uloveného na miesto. Aj keď boli len dvaja, vždy sa jeden z nich objavil aj pri našom tíme.
Po hre sa spočítali body a nastal čas na večeru. Šli sme sa na izby dať do poriadku, aby sme vyzerali aspoň trochu ako ľudia a potom sme sa šli navečerať. Večerný program pozostával zo svedectiev a témy. Svedectvá boli o tom, že pár ľudí rozprávalo o tom ako sa dostali k viere a k Bohu. Keďže sa zaujímam o Boha, tak ma každé svedectvo vždy dojalo. Téma bola každý večer veľmi zaujímavá. Po programe sme mali voľný čas a mohli sme hrať spoločenské hry a rozprávať sa. S pár dievčatami sme si posadali k stolu v jedálni, kde sme zvyčajne jedli  a trocha sme sa ešte zoznamovali.

O chvíľu mala byť večierka tak sme sa všetci pomaly rozchádzali na izby. Veľa ľudí sa dozvedelo o zajtrajšej Veľkej hre. Rozprávali sa o tom, aké by to malo byť. Ale myslím, že tá hra nakoniec prevýšila všetky očakávania.