Nové cesty

Labyrint a Nočná hra (Thea)

Veľká hra! Dnes je veľká hra!! Už od rána som sa tešila. Dievčatá boli opäť hore skôr ako budík, ale ja som odmietla vstávať skoro. Po budíku sme šli rýchlo na raňajky. Babble nám všetko vysvetlila, popriala dobrú chuť a šla si sadnúť k ostatným vedúcim. Ja so Sárou a Viki sme sa pri raňajkách rozprávali, každá z nás niečo vedela o veľkej hre, no Babble zatiaľ nič nepovedala. Doobedu sme opäť mali skupinky a niektorí začali používať poštu. Sarah nám zajtra odíde domov, takže začala písať básničky pre niektorých ľudí. Čoskoro sme sa pobrali na obed. Tam nám Babble oznámila, že potrebujú ešte čas na prípravu, takže pôjdeme na túru. O niekoľko minút na túre sme sa už rozdelili na dve skupiny. Ja som ostala v tej pomalšej, keďže ma od pondelka bolela noha. Myslela som, že to prejde, keď ju trochu rozcvičím, ale bolo to iba horšie. Ku tomu sme mali chvíľkami strmší "výstup", čo mi tiež veľmi nepomohlo. Nakoniec sme sa odčlenili úplne. Šiel s nami Fino, ale ten to tu veľmi nepoznal. Nakoniec sme zle odbočili.. ale čas uplynul rýchlo a my sme sa vrátili naspäť na Bordu. Rýchlejšia skupinka prišla asi päť minút po nás. Všetko už bolo pripravené a nás zavolali do spoločenskej miestnosti. Tam každý z nás dostal papierik s menom a niekoľkými kolonkami. Vysvetlili nám, že hra Labyrint je vlastne život, takže si môžme vyskúšať všetko, čo chceme. Keď sa skončí prvá časť (0-10 rokov), sirénou nás zavolajú naspäť. Pustili nás do "sveta". Asi každý šiel najprv do školy. Základná škola mala ešte ľahké otázky. Každý z nás mal tri a prospel ak správne vedel dve z nich. Ja som mala koľko kostí má ľudské telo a iné. A potom ku mne prišiel mladý život, čiže Anika, a poslala ma do nemocnice.. keď som sa vrátila, zaznela siréna a my sme sa mali vrátiť. Pustili nás do 10-20r., kde sme sa každý pustili najprv do strednej školy. Opäť som prišla za Kajkou, ktorá bola učiteľkou. Dala mi všetky tri otázky z latinčiny.. Samozrejme, ja z latinčiny neviem nič. Takže som všetko natipovala. A asi som mala veľké šťastie. Prešla som na prvý pokus. A potom som znovu stretla Aniku.. a bola som späť v nemocnici. Natka sa nadomnou zľutovala a pustili ma na konci 10-20r. miesto na začiatku 20-30 (ďakujem Natka ^.^ ♡). Keď začalo obdobie 20-30r., vrátila som sa do nemocnice. Tentoraz to však nebolo kvôli životu, ale kvôli nohe. Tak som si tam chvíľu posedela a sledovala, ako sa vymieňajú pacienti. Nakoniec prišiel Adam... a Anika. Vytiahla pásku a zviazala nám ruky.. možno až veľmi pevne.. Usmiala sa, otočila sa a odišla. Vyšli sme vonku z nemocnice, ja som stihla pozdraviť Sáru. Namierili sme si to na políciu. Samozrejme, ja a moja šikovnosť zariadili, že som pásku ešte viac stiahla. Nakoniec nás toho na polícii zbavili. Ja som mala ešte pamiatku, páska sa mi odtlačila až do krvi.. šla som si sadnúť k Eli, ktorá bola pri ohnisku. Všimla som si obrázkov na stromoch a tak som sa spýtala, či môžem pridať niečo aj ja. Eli mi podala ceruzku a papier a šla spievať spolu s ostatnými, čo tam boli. Skončilo sa ďalšie a ďalšie obdobie, no ja som stále sedela pri Eli a kreslila obrázok. Všímala som si, kto prišiel a kto odišiel. A nakoniec som opäť zbadala Adama. ,,Ty si stále tu?" Ozval sa. Ja som prikývla, otočila hlavu ku obrázku a pokračovala. Prešli ďalšie obdobia a ja som stále sedela pri Eli. Anika nás niekedy navštívila, no vždy len dala niekomu niečo na papier a šla ďalej. Nakoniec prišlo obdobie 70-100r., Anika sa zjavila a ukončila moju hru. Ja som sa usmiala a pokračovala v kreslení. Sedela som tam ešte asi pol hodinu, napriek tomu že všetci boli už dnu. Keď som to konečne dokončila, poslala som to Eli poštou. Po večeri nám Babble oznámila Nočnú hru. Mali sme sa spoľahnúť hlavne na sluch. Každý sme dostali papierik s názvami zvierat. Každý vedúci bol nejaké zviera a postupne sme od každého mali dostať podpis. Všetci sa rozbehli smerom na ihrisko. Tam ale striehol Matej. A vystrašil nás (ďakujeme Matej ^^). Každý z nás si vždy striedal skupinu podľa hľadaného zvieraťa. Ja som sa pár krát stihla objať s Kajkou a Lilkou. A zrazu išiel okolo Adam. Ja som o tom nevedela, tak som sa spýtala kto je a čo hľadá. ,,Adam. A ty si kto?"
,,Thea.." odpovedala som a čakala na odpoveď, ktorá musela prísť.
,, Aaa manželka!" Adam povedal a rozosmial sa.
Tak.. a rozosmiala sa.
Šla som ďalej, pripojila som sa ku Kajke (nie vedúcej). Šli sme po ceste keď zrazu pred nami nehybne stála nejaká postava. Ozvali sme sa, že kto to je. Ticho.. zľakli sme sa. Ja som sa priblížila a zaostrila. ,,Fino?"
Ozval sa smiech a my sme si vydýchli. Toto sa ešte raz zopakovalo. Skončila sa hra a my sme sa vrátili. Mňa behom hry konečne prestala bolieť noha a ku koncu už som behala. Po asi hodine a pol prišla večierka a všetci sme šli konečne spať. Šialený deň... ale bola zábava.