Vrahyňa 3: Na úteku

35. S Keilom

Niko pristúpil k dverám.

„Kto je?"

„Vlastník penziónu Michal Vrabčiak. Zisťujem od hostí, či im niečo nechýba a ako sú spokojný s ubytovaním."

„Ďakujem, práve sme sa ubytovali a zatiaľ nemáme žiadne problémy."

„Ďakujem aj ja za vás čas. Dovidenia."

„Dovi," odzdravil ho potichu Niko, čo už vlastník nemohol počuť.

„Fakt ukážkové sa rozprávať s vlastníkom poza dvere!"

„Myslel som si, že sú tu fízli. Mali by sme odísť. Možno by nezaškodilo, ak by sme sa na niekoľko dní zatvorili v podzemí. Keď odrodíš odídeme s deckom niekam preč. Možno aj za hranice, aby sme mali od každého pokoj."

„Kam?"

„Čo ja viem do Budapešti?"

„K Maďarom? Zbláznil si sa?"

„To bol iba nápad. Možno do Rumunska."

„Jedno lepšie než druhé. Rovno poďme na Antarktídu."

„Fajn, ale keď ti bude zima ja ťa zohrievať nebudem!"

„To mám teraz ako chápať?"

„Ale nič prepáč. Som rozhodený. Všetko ma serie. Mám strašne zlé tušenie, že toto celé neskončí dobre. Budú problémy a nebude to nič v podobe so psychiatrickou liečebňou. Toto bude horšie. Normálne ma ťaží pri srdci."

„Aj ja mám čudný pocit, ale ťažké srdce nemám."

„Ty nedokážeš cítiť ako normálny človek."

„Aha, myslíš, že aj naše decko bude chybné?"

„Dúfam, že bude po mne."

„Myslíš, že ten zlom nastane po mojom pôrode? Nemali by sme zavolať Eddovi? Vieš, že som s ním dohodnutá, ak by sa stalo s nami čokoľvek, tak o dieťa sa postará práve on."

„Máš to aj podpísané na papieri? Inak to bude slovo proti slovu. Len tak mu cudzie dieťa nezveria."

„Aha, aj tak si stále myslím, že my to zvládneme a Edda nebude treba, ale ak by predsa nie, tak by si nebol proti, ak by to bol práve on?"

„Nie, Eddo je super chlapík aj keď pracoval pre Jakuba, ale verím, že sa teraz drží od neho čo najďalej. Jakub je nebezpečný hajzlík. Nechápem ako si s ním mohla chodiť."

„Nechoď s tým na mňa!"

„Aspoňže mal rozum a nezneužil ťa."

„Hej on bol ten chybný čo ma nechcel opichať."

„Vďaka bohu. Ešte by si náhodou otehotnela s ním."

„Nechutné. Nerozprávajme sa už o ňom. Ešte ho náhodou privoláme a bude zle."

„Fajn, idem zbehnúť po niečo pod zub," prehodil cez seba mikinu a opustil izbu.

Osamela som a tak som si na mobile pustila hudbu. Takú gotickú odtrinásteho století. Dlho som ich nepočula. Aspoň pri nich trošku zrelaxujem. V poslednej dobe často myslím na moje dieťa. Asi sa ho už neviem dočkať. A nedokážem si ani predstaviť ako to zvládneme a ako si budeme spoločne nažívať. Verím, že ho pri prvej možnej možnosti nezabijem. Pretože ja som veľký nervák a všetko ma vie hneď rozrušiť a nahnevať. Kto ma pozná ten vie čo vo mne vrie.