Vrahyňa 3: Na úteku

5. Tmavá postava

Pustila som penis a zodvihla sa na nohy práve vtedy, keď Petra stála pri mne a chcela mi jebnúť po hlave. Neviem čo si myslí o sebe, že si ešte bude so mnou začínať. Vari ešte nezistila čoho všetkého som schopná a kam ďaleko siahajú moje kontakty? Strašne by ma zaujímalo čo tu robí? Vari jej Jakub napísal, aby ho prišla zachrániť z môjho zajatia? Chacha.

Stále som sa mala na pozore, zatiaľ čo som očkom hodila po Melany, ktorá držala na rukách dvojročného Floriána. Z jej tváre sa nedalo nič vyčítať. Keď si všimla môj pohľad, tak sa ľahko pousmiala. Bola som rada, že z toho nešalie. Možno mi Jakub hovoril o nich pravdu.

Uskočila som preč z dosahu Petry a potom začala naháňačka po celom apartmáne, nič nám nebránilo v ceste, ani posteľ či gauč. Kubo sa k nám pridal, ale s tým, že on chytal Petru a aj na ňu dosť drsne nadával. Nakoniec, aby to celé ukončil, ta vyhŕkol nech ma nechá na pokoji, lebo som tehotná. To zabralo a Petra sa zastavila. Pokrútila hlavou, vraj to nie je možné.

„Ale ja seriem na to či si alebo nie. Ty kurva, nebudeš jebať môjho brata! Spamätaj sa ty nevyspelé decko! On už má ženu a tuto aj ďalšieho syna!" pozrela som sa na Jakuba, ktorí sa nejakým zázrakom ocitol pri Melany a bavil malého Floriána. No, keď počuli Petrinu vetu a všimli si, že rada by som na to niečo povedala, tak obaja začali krútiť hlavami ako blázni. Nešlo mi to do hlavy. Prečo by Petru ojebávali, že je to Jakubov syn?

Zostala som bez slova, lebo ma tí dvaja dostali a ja som nemala čo povedať na svoju obhajobu.

Nakoniec sa však znovu do toho zapojil Jakub čomu som bola vďačná.

„Petra načo si sem vôbec prišla a ako si vedela, kde sa nachádzam?"

„Dala som ti plošticu, čo sa ma tak sprosto vypytuješ. Nebudem sa na teba iba prizerať ako sa stále zahrávaš s touto tu a sám sebe ničíš srdce. Dobre viem, že ťa tá malá bosorácka Vrahyňa vzrušuje a ty máš pre ňu slabosť. A tak tiež viem, že s Melany to máš ako zástierku, ale vzal si si ju za ženu a máš s ňou decko, tak sa aspoň k nej správaj normálne!"

„Petra klud. Ja mám s Jakubovom všetko vysvetlené. Chápem ho. Viem čo cíti k Emmke. Ja mu v tom nebránim, ak sa Emmka rozhodla, že s ním prežiť zbytok života, tak ja im v tom brániť nebudem," o čo tu sakra každému ide? Ja s nikým neplánujem stráviť zbytok svojho života. Možno tak s mojím potomkom.

„To decko čo čaká je tvoje Jakub?" opýtala sa ho vážne Petra. Ja by som ju už vážne zniesla zo sveta, lezie mi hore krkom. Dlho nepotrvá a naozaj ju zabijem, keď Satan nevedel urobiť svoju prácu, tak ako mal. Prečo ju vôbec pustil a začo? Nedáva to zmysel. Mala by som sa so Satanom opäť stretnúť alebo aspoň s Ďurim. Určite by sa potešil mojej prítomnosti a možno, ak by som ho vyvolala, tak by mu aj Satan dovolil prísť za mnou. Budem to musieť skúsiť, keď budem mať čas a pokoj od všetkých.

„Nie, čo je škoda, ale nič na tom nemení, aby som sa s ňou kamarátil. A už prosím ťa vypadni. Už ma neskúšaj nikdy stopovať. Ani nikoho iného z tejto miestnosti. Jasné?"

„Môžem sa na tvoje vyhrážky zvysoka vysrať a Melany si vezmi domov sám!"

„Aj vezmem, len už láskavo vypadni!" zatlačil ju k otvoreným dverám, aby čo najskôr zmizla. Aj sa mi uľavilo, keď som ju už nevidela pred očami. Kto vie ako vôbec vyzerá jej roztrhaná vagína.

„Mel, ty už aj ovládaš náš jazyk."

„Niečo som už pochytila," usmiala sa. Musím sa priznať, ale chýbala mi. Teraz vyzeráme skoro ako dvojičky aj ona si nechala svoje čierne vlasy narásť až po zadok a tiež sa ešte nezbavila čiernej fáme. Ani Floriánko nebol odetí v inom a čierna mu naozaj pristala. Vzala som si ho na ruky. Bol rozkošný ako sa na mňa uškŕňal. Aj ja budem mať takéto zlaté miminko? Pošteklila som ho a on sa začal chichúnať. Musela som sa pri ňom usmievať. Je vážne zlatý.