9. Za budúcnosťou

2.6K 199 54
                                    


Zatiaľ čo Oliver sedel na stoličke a skučal so zaviazanými ústami, pristúpili sme k jeho matke z oboch strán. Teraz bol rad na mne a na mojom diele, po ktorom som túžila odkedy som túto ženu uvidela. Dnešnú noc sa môj nožíček nasýti spolu so mnou.

Tentoraz som si ja vysadla na ňu a pustila sa do svojej vysnívanej práce. Nožíček sa mi už blišťal pred očami. Pevne som ho uchopila do pravej ruky a priblížila sa s ním k jej veľkému vypuklému bruchu. Jej syn skuvíňal celý čas vzadu na stoličke. Ona tiež začala kričať pokiaľ jej Niko nenapchal do krku svoj jazyk. Čo sa mu však asi veľmi nevyplatilo, lebo začal nadávať, čím som usúdila, že ho mamička pohrýzla. Magor. Nemá kam pchať svoj chutný jazýček. Len som sa pre seba zaradovala a konečne som zarezala to jej brucha. Žena vykríkla ako zmyslov zbavená. Syn sa jej trepal na stoličke ako ryba na súši. Niko rýchlo odniekiaľ vyhrabal ponožku a napchal jej ju do úst. Zatiaľ čo som jej rezala brucho od hora cez pol oblúk dole a znovu cez pol oblúk hore. Všade bolo neuveriteľné množstvo krvi. Keď hovorím všade, takto myslím doslova. Bola na mne, na nožíčku, na tele tej ženskej a na bielej plachte, ktorá teraz hrala tmavočervenou farbou. Síce som to nemohla po tme až tak zreteľne vidieť, ale vedela som, že keď sa krv vpije do látky, tak je tmavočervená.

Potom som ten vyrezaný kruh, chytila do oboch rúk a začala ťahať, pokiaľ som ho celý nevytrhla a nenaskytol sa mi pohľad na neporušenú maternicu s dieťaťom. Odhodila som otvor brucha za seba a natiahla ruky po to decko, ktoré v nej ešte žilo, len ona už bola dávno nehybne mŕtva. Zatiaľ čo jej syn sa stále spieral, slzil a soplil.

Prerezala som aj placentu a vybrala si dieťatko von, ktoré ihneď začalo revať. Prikázala som Nikovi, aby mu odrezal pupočnú šnúru. Nedal sa zahanbiť a veselo to spravil.

„Ale čo si s ním teraz počneme?" pýtal sa ma.

„Zabijeme ho predsa, čo by si chcel s ním robiť. Nie je naše," odvrkla som mu nahnevane. Otvorila som okno a vyhodila som decko von do chladného večera.

„Bláznivá. Mohli sme to urobiť lepšie a ukrižovať ho na stene."

„To môžeme spraviť aj s týmto sopliakom," Niko neváhal a dal sa ihneď do práce. Postavil ho na nohy a preniesol ho k stene, kde som ho mala postrážiť, zatiaľ čo si on skočí po potrebné náradie. Nevadilo mi to. Aspoň som mala chvíľku s uplakaným Oliverkom, už sa mi nezdal taký príťažlivý ako zo začiatku.

„Nemravči mi tu. Ja nie som tvoja matka, keby si bol aspoň trochu normálny, tak by som si to s tebou rozdala, lenže ty sa musíš správať ako malé decko," krútila som nad ním hlavou. Jeho to očividne vôbec nezaujímalo, lebo si plakal naďalej a mala som aj ten pocit, že plakať neprestane pokiaľ ho nezabijeme. Je to tu ešte väčšia nuda, než na Walterovom pohrebe. Čo by som tak dala, aby som ho ešte raz mohla vidieť. Musím si priznať, že mi chýba. Do určitej miery to bol fajn týpek a aj obdobie strávené na tej klinike, ale už by som sa tam dobrovoľne nevrátila. Už radšej nikdy.

Konečne sa Niko vrátil aj s vŕtačkou. Oliver sa o nič nepokúšal. Tlačil sa na chladnú stenu a triasol sa. Myslel si, že mu to pomôže. Rozviazala som mu ústa, nech vyriekne svoje posledné slová pred smrťou.

„Pustite ma. Nerobte mi to," vrtel hlavou a z nosa mu začal vytekať dlhý nechutný slizký sopeľ. Dala som mu jednu päsťovku do brady, nech sa naučí držať jazyk za zubami. Hlava mu narazila do steny a práve vtedy sa ozval hlas vŕtačky, ktorý bol dosť nepríjemný pre moje uši. Ale tešila som sa na to, keď ho vŕtačka prevŕta. Niko namieril na jeho ruku, ktorú som mu pridŕžala pri stene. Chlapec sa ani nepohol. S otvorenou papuľou pozeral ako sa vŕtačka približuje k jeho dlani. Keď sa ho dotkla a začala sa mu zavŕtávať do dlane, začuli sme aj jeho prenikavý krik, ktorý mohol zobudiť susedov. Cítila som sa ako mocná kráľovná, ktorá má kontrolu nad všetkým. Niko mu prevŕtal ruku a odtiahol vŕtačku. V dlani mu zostala asi centimetrová diera, ktorá krvácala. Bola celá od krvi. Dokonca aj biela stena okolo nej. Ak raz budem mať vlastný byt, tak si takú maľbu zaobstarám a rovno do obývačky.

Vrahyňa 3: Na útekuOnde histórias criam vida. Descubra agora