Vrahyňa 3: Na úteku

26. Vzrúšo

Ako som sľúbila ólalá je tu nová časť. :-)

Nohy som mala v kolene skrčené a hlavu podopretú o rám nízkej kade. Telo vrieskajúceho dievčatka viselo priamo nad mojím bruškom. Martin vzal do ruky asi pol metrový bičík a začal s ním udierať dievčatko, ktoré vrešťalo na plné hrdlo. Malo jasný prenikavý hlas. Mala som tak trochu strach, že moje decko bude hluché alebo nedajbože by som ohluchla ja.

Martin mu švácal jedna radosť, len tak sa kymácala z jednej strany na druhú a na jej tele zostávali červené škrabance.Vyžíval sa v tom a dokonca si pri tom aj začal pospevovať, pretože ten krik ho len viac a viac rozčuľoval a tak si na nej viac a viac vybíjal zlosť. Nemala som možnosť, ani porozprávať mu o mojom skvelom pláne, keďže tu bolo počuť iba krik, plač, plesky a falošný spev Martina.

Nechala som sa teda tým všetkým unášať so zaklonenou hlavou som sledovala kmytajúce dievčatko nado mnou. Rany mala silné, červené, ale ešte nie dostatočné na to, aby z nich na mňa kvapla krvička. Martin chytil do ľavej ruky meč a urobil dievčatku s ním dlhú a hlbokú čiaru cez chrbát. Krv sa len, tak tak začala valiť ako z bystrého potôčika. Dopadala na moje krásne vypuklé bruško. Dlaňami som po ňom jazdila a roztierala si ju po celom svojom tele. Na prsia aj na vagínu, proste všade. Bola som celá unesená tou krvou, ktorú som si rukami nanášala aj na vlasy. Martin do nej pichal z každej strany a už to z nej tieklo ako z fontány. Dievča už bolo mŕtve, krv avšak ešte stále kvapkala. Martin všetko odhodil na zem a čupol si ku kadi. Dlaňami sa mi dotkol bruška a začal ho hladiť.

„Koplo ma," zaradoval sa.

Malé sa mi v bruško hmýrilo ako užovka. Tešilo sa spolu so mnou a tancovalo na oslavu nášho spoločného šťastia a vydarenej zásluhy. Bude celé po mne. Bude mať krv a smrť v žilách. Bude to také veľké monštrum ako ja a nikdy mu nikto na to nepríde. Láskyplne som sa zahľadela na Martina, ktorý mi položila svoju krvavú ruku na pravú stranu líca a s tvárou sa priblížil k mojej, aby ma pobozkal. A ja som ho nechala. Bola to predsa naša ako-taká prvá spoločná akcia. Zaslúži si všetko čo si zaumieni. Som rada, že som našla takého človeka ako je on. Ešte musím nájsť minimálne takých sto a budem v suchu. Zatiaľ čo ma hladil po brušku a tešil sa z pohybov môjho malého dieťatka v brušku, vyrozprávala som mu môj plán. Bol v skutku potešený a nevedel sa dočkať ako porotca či poradca.

Potom som si povedala, že už by to aj hádam stačilo, krv sa začala zrážať a dosť páchnuť. Vyliezla som s pomocou Martina z kade a namierili sme si to von. Nebohé telo dievčatka sme tam nechali visieť, telo dievčaťa tam zostalo tiež ako aj telo dievčaťa, ktorému sme pred niekoľkými hodinami odjebali hlavu a zahrali si s ňou futbal.

Vyšli sme z tajnej skrýši a zamkli ju. Ponáhľala som sa von, aby som sa mohla osprchovať v návale dažďa, síce som stále riskovala nejakú tú chorobu, ale už mi to bolo jedno. Pocit šťastia, ktorý som zažila je na nezaplatenie.

Krútila som sa pod kvapky, ktoré dopadali na moje telo a zbavovali ma všetkého červeného čo bolo na mojom tele. Martin si iba umyl ruky a potom mi podal moju kabelu. Šaty som nechala v dome, dokonca aj nohavičky a tak som sa nahá premávala po dedinke. Martin kráčal vedľa mňa, aby ma odprevadil. Vôbec mi nevadilo, len tak v Evinom rúchu behať šťastná a slobodná po ulici. Je to proste úžasný oslobodzujúci pocit. Mal by to vyskúšať každý. Kiež by všetci behali po uliciach nahý, kiež by nikto nevynašiel šaty. Škoda sme v dobe, kde je všetko a všetko ešte len naozaj bude. Kebyže som hlavou republiky... zas táram nezmysli, koho to vôbec zaujíma, že čo všetko by som povolila a čo všetko zakázala.

Na rohu ulice stretávame muža, ktorý zo mňa nevie spustiť zrak a tak s bicyklom naráža do stĺpu. S Martinom sa prehýbame smiechom až si cvrknem, ale Martinovi to nehovorím. Otočí sa ku mne a pritiahne si ma k sebe, ale iba ako sa dá, aby mi neublížil.Hľadí ma po zadku, prsiach, chrbte a očkom sleduje muža, ktorý sa nemotorne zdvíha zo zeme a pritom nás sleduje. Zbadám ako sa vyberie k nám bez bicykla, ten ho viac nezaujíma.

„Krása, nádhera. To moja žena nebola taká nádherná, keď bola tehotná. Bola tlstá ako sviňa. Bolo mi zle sa na ňu pozerať," rozhovoril sa chlapík o svojej žene a každé druhé slovo na ňu bola nadávka.

„Chcete sa jej dotknúť?" opýtal sa ho Martin, akoby som bola jeho majetok, ale nevadilo mi to, preto som nič nepovedala.

„A smiem? Nebude vám to vadiť?" pýtal sa Martina, akoby som tam vôbec nebola, akoby som bola iba nejaká kurva za peniaze a nemala som právo vyjednávať.

„Poslúžte si, určite sa jej to bude páčiť."

A tak mi muž siahol na prso, palcom krúžil okolo bradavky, čo ma začalo nesmierne vzrušovať, až som sa skoro zrýpala z nôh. Martin ma podržal a stál za mnou zatiaľ čo muž stál predo mnou a krúžil mi oboma palcami po okolí mojich bradaviek. Sem-tam stlačil aj tie. A ja v tom chlade som znovu pustila horúci moč na zem, taktiež si to nikto nevšimol, pretože ešte stále lialo ako z krhli a my sme tam stáli ako mierne sa pohybujúce sochy.

Martina ruka mi zrazu zablúdila k vagíne. Cítia som jeho teplo prstov, ktoré mu zahalili pičku. Vzdychla som a znovu som pustila moč, tentoraz to Martin zacítil na vlastnej ruke.

„To čo bolo?" povedal posmešne a zodvihol ošťatú ruku k mojim ústam. Olízala som ju, prekypovala močom, ale aj dažďom. Nebolo to nič zlé. Moč je predsa zdravý, nie? A je predsa iba môj!

Muž si zrazu stiahol nohavice. Jednou rukou ma stále držal za prso, ale začal ho už stláčať, čo sa mi prestávalo páčiť, pretože to robil veľkou silou, zatiaľ čo si s druhou začal nepríčetne rýchlo honiť vtáka. Kým sa stihla namietnuť, tak už bol hotový. Jeho semeno vystreklo na moje bruško, ale potom sa pod návalom dažďa zošmyklo na zem. Ruka mu ochabla aj z môjho prsa a tak sme s Martinom vyrazili a muža so stiahnutými nohavicami sme tam nechali stáť a spamätávať sa zo svojho vzrušujúceho zážitku.

„Prečo si ma ošťala?" nedalo to Martinovi.

„Prepáč, ušlo mi to."

„Nechceš, aby som ťa vylízal?" ponúkol mi.

„Teraz?" nemala som už na nič také chuť. Chcela som sa vrátiť k Nikovi do postele a pospať si a potom ráno napísať ten inzerát. „Vieš čo, možno nabudúce, dobre?"

„Tak ja idem, vyhoniť sa," povedal a opustil ma. Za rohom už stál náš dom, rýchlo som k nemu pribehla a vbehla dnu. Rovno som si to zamierila do kúpelne, kde som ešte na seba hodila horúcu sprchu.

Pomaly som si líhala do postele.

„Kde si bola?" ozval sa zrazu Niko. „Viem, že si nebola doma, tak? Od začiatku do konca," naliehal na mňa.

„V dome, zabila dom dve dievčatá, jeden chlapík sa na mňa vyhonil a pošťala som sa."

„Môžeš mi to zopakovať ešte raz?" podopieral sa o vankúš s jednou rukou nad mojou tvárou.

„Čo?"

„Prečo sa na teba nejaký chlapík vyhonil? Mala si s ním sex?"

„Fuj. Zbláznil si sa. Nikdy! Len ma poprosil a bolo to bez dotykov!"

„Prisaháš?"

„Prisahám Niko."

„Takže ťa môžem vylízať?"

Aj tento sa zbláznil?

  „Ale urob mi to poriadne, už si nepamätám kedy som zažila tú najväčšiu slasť. Ideš Niko, rýchlejšie, tvoj jazyk je úplne dokonalý, vrtký, najšťavnatejší, ááách, chcem ho mať vo svojom vnútri. Nech sa mi tam trepoce vo dne, v noci. Chcem ho tam cítiť nonstop, aj keď ho dáš po hodine preč, nech mi tam zostane po ňom dotyk ešte na ďalšie dve hodiny. Nikoooo, si úžasnýýý. Áááách. Pojebam ma. Pojééééb ma," a tak ma pojebal a ja som kričala na celú dedinu od rozkoše. Trvalo to dlho, dlhočížne dlho až pokiaľ. Pokiaľ niekto nezazvonil a to ešte vonku stále panovala tma.

***

Snáď časť potešila. 

*Mery*