Darček

1. kapitola

Hľadela na prázdne jazero, ktoré bolo po oboch stranách ohraničené lesmi. Jazero bolo ako stvorené na plávanie. Od hladiny sa odrážalo mesačné svetlo.

Z celého dňa bola rozhorúčená a spotená, a zmáhalo ju pokušenie osviežiť sa v jazere. Škoda, že nemá na sebe plavky. Rýchlo sa poobzerala okolo seba, aby sa ubezpečila, či je sama pri jazere. Aj keď sa za sebou počula revať hudbu z chaty. Nikoho nevidela.

Keď sa začala vyzliekať, začula šušťanie a fučanie, pozrela sa na zem a uvidela ježka.

Tešila sa z príjemného chladu vody. Nato sa prudko hodila do vody, ponorila tvár pod hladinu.

Chvíľu plávala pod vodou, potom sa vynorila nad hladinu a nechala sa unášať. Ticho, až na hudbu, ktorú takmer nevnímala, ju upokojovalo.

Verila, že to budú perfektné dni a jej problémy sa zdali úplne bezvýznamné, nemyslela na nič a na nikoho. Hlavne nie na jeho. Mohla ho vytlačiť, vypudiť zo svojej hlavy, aby nepočula jeho hlas, jeho vôňu, z ktorej jej začínalo bývať zle. V pamäti sa jej stále prehrávala jedna roztržka s Robom.

Robo šoféroval svoje nové auto, ktoré mu otec kúpil za nakradnuté peniaze a každý kto poznal s sa mu začal líškať, až na jeho frajerku.

„Nie tak rýchlo," povedala.

„Pohoda, klídek, tabáček."

Neznášala, keď jej hovoril tie tri pripečené slová. „Kam ideme?" spýtala sa.

„Na jedno pekné miesto, s ešte krajším výhľadom," odpovedal, dal jednu ruku dole z volantu a stisol jej stehno.

Kopec za dedinou, odkiaľ bol výhľad na celé krajské mesto, bolo známe ako miesto, kde tečie panenská krv po kapotách áut.. „Nie," povedala rýchlo.

„Prečo nie?"

„Nechcem to."

„Preboha veď sme dospelí! Môžeme robiť všetko."

„Práve o tom sa chcem s tebou rozprávať."

Ignoroval ju.

Dovolila, aby ich zaviezol na ten kopec. Bolo tam pekne, musela uznať, ale radšej by tu bola s niekým iným. Zaparkoval auto, stlmil predné svetlá a hneď sa na ňu vrhol.

„Čo robíš?" spýtala sa, a odlatáčala ho od seba.

„To, čo robia ľudia, keď sú zamilovaný až po uši," odpovedal a ohmatával rukami.

Odsotila ho. „No táák, Robo, prestaň!"

„Prestaň sa hrať na nedobytnú a trošku spolupracuj," povedal a znova ju začal bozkávať

Vyslobodila sa.

Odtiahol sa zaťal päste. „Do piče, už s tebou! Kedy si zašukáme?"

„Nikdy!" odvetila prudko. „Toto je omyl. Nehodíme sa k sebe a ty to vieš!"

Narovnal sa. „O čom zase kecáš?"

„Nikdy sme spolu nemali začať. Neviem, čo som súhlasila, asi som bola ožratá. Všetci si myslia, aký sme úžasný pár." Hovorila strašne rýchlo. „Nie som pripravená.... "

„Jasné, keď si išla so Samom, to si bola pripravená po troch hodinách známosti," povedal zlomyseľne.

„Čo vieš o mne a o Samom?" spýtala sa útočne a líc a jej sčerveneli.

„Nič také. Iba sa chválil, ako mu fajčíš údenáča."

Sama by najradšej zabila. „Jasné," povedala.

„Je to pravda, že ? Bola s nim. Veď spolu chodíme už vyše troch mesiacov a nič. Príde ti to spravodlivé? Mohla by si ma..." A po tomto sa na ňu opäť zvalil.