Darček

18. kapitola

Ako si oslávila narodeniny?"

„Podviedla som Roba, vlastne nepodviedla, bola som voľná," odpovedala Veronika. Vyšla na balkón a pozrela sa ako to vyzerá pred chatkou. „Čakala som väčší neporiadok."

Pri chatke, v ktorej dostala včera darček od Tomáša, videla Miša, Paľa, ale jeho nikde nie.

„Aké to bolo?" začula Kláru z izby.

Vrátila sa späť a so zaškrípaním zavrela balkónové dvere. „Úžasné. A ty ako s Paľom?"

„Vieš, že ani neviem. Klasicky. Podľa mňa chalani sú všetci rovnaký. Mňa už asi žiadny neprekvapí."

„Ale prekvapí, uvidíš!"

„A kto? Rišo?" na chvíľu sa odmlčala. „Včera keď si bola s Tomášom, vieš čo ten kokot, Rišo, urobil. Ožral sa ako prasa a potom v chatke sa chcel zabiť, pokiaľ ta neuvidí. Bol ako zmyslov zbavený. Normálne som sa bála."

„To fakt? Veď som nič nepočula, tak čo ste ma nezavolali?"

„Na to ani nebol čas, lebo Mišo mu chcel z ruky vytrhnúť rozbitú fľašu, ale Rišo sa s ňou zahnal a porezal ho cez celé brucho."

„Ako niektorí ľudia sú horší než zvery. A inak večer ideme všetci na Silvestrovskú party, tak som zvedavá, čo sa tam stane."

„Veronika, môžeme sa modliť, aby všetko dobre dopadlo."

Rišo prechádzal okolo ich izby, keď začul ako sa Klára Veroniky spýtala: „Aké to bolo?"

Jej odpoveď ho zabolela.

Šiel pomôcť chalanom upratovať.

„Nazdar starý, ako sa po včerajšku cítiš?"

„V pohode," povedal Rišo.

Prestali upratovať a sledovali ho.

„Ty si nič nepamätáš, že?" opýtal sa ho Paľo.

„Čo by som si mal pamätať?"

„Včera ti pravdepodobne preskočilo," ozval sa Mišo. „Chcel si sa zabiť. Kričal si, aby ti zavolali Veroniku, že jej musíš niečo povedať. A jeden kamarát ti povedal, že šla s Tomášom... veď vieš. A potom čo si začal robiť, to bolo peklo."

Emil vyšiel z chatky a pridal sa k nim. „Mne si dal niečo na pamiatku." Nadvihol tričko a na bruchu mal povrchnú reznú ranu. „keby viem, že tu bude nejaký psychoš, tvoj kalibru tak sem nejdem."

„Chalani, ja si to nepamätám. Som bol mimo. Prepáčte mi to. Nechcel som, aby..."

„Dnes večer ideme na Silvestrovskú party a som zvedavý, čo tam spravíš," ozval sa Tomáš z okna.

Pozerali si do očí. „Nič také..."

„...čo by nás ohrozilo na životoch. To stačí. A môžeš nám pomôcť s upratovaním, lebo si chceme ísť zahrať volejbal."