Darček

15. kapitola

Napoly zachytil pohľad Veroniky.

„Nezabudni prísť, bude to úžasné," začul ešte toho krpca niečo kričať, ale nevnímal ho.

Z notebooku sa pustil akýsi slaďák a keď sa opäť pozrel na Veroniku, uvidel, ako ju ten ksicht zvaný Rišo, s ktorým tancovala, drží v objatý. Skurvený notebook. Hneď bol pri ňom a dva krát klikol na inú pesničku, ktorá bola rýchlejšia. Veronika sa od Riša automaticky odtrhla.

Tomáš si sadol za najbližší stôl, ktorý vytiahli z nejakej chaty, a čakal kedy si ho Veronika všimne.

Sledoval ich. Veronika Rišovi niečo kričala do ucha, ten prikyvoval hlavou a strašné súcitne a chápavo sa tváril. Z ničoho nič sa rozbehol do chaty, Veronika vyšla z „tanečného parketu" a rukou sa ovievala. Chvíľu stála na mieste a obzerala sa okolo seba a keď zbadala Tomáša, rozbehla sa k nemu. Líca jej sčervenali. „Mala som pocit, že si nás nadnes opustil," povedala. Chytila sa ho za plece a sadla si vedľa neho.

„Ty, ak si dobre pamätám, si mi ešte nedal žiadny darček." Zhrala sa na malé dievča, ktoré trucuje, keď nedostane to čo chce. Dala si ruky v bok a nasilu sa zamračila, aj keď sa jej chcelo smiať.

Tak ty chceš darček, pomyslel si. Chytil ju za hlavu a pritiahol si ju k sebe. Ich pery sa dotkli. Špičkami jazykov sa dotýkali.

Rišo vyšiel z chaty s orosenou minerálnou vodou. Prišiel k tanečnému parketu, obzeral sa okolo seba a začínal chytať amok.

Zbadal ju až po chvíli, ako sedí za stolom a ruka jej pomaly kĺže k jeho rozkroku. Chcel kričať, až by mu hrdlo roztrhlo. Zacítil v hrdle nechutnú hrču, ktorá ho zabolela vždy keď nasucho prehltol. Priložil si ruku pred ústa, zahryzol si do nej a odišiel do chaty s hlavou vsunutou medzi plecami.

„Veronika ti ide s iným?"

„Drž hubu," povedal Rišo Maťovi.

„Mal si jej vyznať lásku a nie sa správať ako úchyl a sledovať ju aj pri sraní. Chápeš, čo ti tím chcem povedať."

„Drž hubu!" Otočil sa a kráčal do svojej izby. Päsťou treskol do dverí, v ktorých ostala preliačina. „Kurva! Zasraná!"

Martina kymácalo zo stranu na stranu a popri tom sledoval Riša s vypúlenými očami.

Rišo si vymenil tričko a pooblieval sa studenou vodou, ktorú od neho chcela Veronika. Od amoku dal dlane do pästí, ale pravá ruka ho neposlúchla. Dlaň mu začala opúchať. Usmial sa pri myšlienke, že by ho Veronika poľutovala. Veď sme najlepší kamaráti, pomyslel si.

„Vykašli si na ňu. Je tu kopa báb, ktoré čakajú na tvoju cikulu," povedal Heňo, pristúpil k Rišovi, objal ho jednou rukou okolo pliec a ťahal ho, preč od okna.

„Ty to nechápeš, ona je..."

„Chápem. Ona je tvoja životná láska, ale ty pre ňu nie a na vzťah treba dvoch," povedal Heňo. Už sedeli na starom gauči oproti sebe. Vodku nalial do dvoch plastových poldecákov.

Štrngli si a hodili ju do seba.

„Neboj sa, dáš si ešte šesť vodiek a bude z teba hviezda večera."

Hrdlo ho pálilo od alkoholu. Rišovi nikdy vodka moc nechutila. Ale takýchto životných situáciách mu to bolo jedno.

Heňo mu dvadsať minút vyprával o svojej kamarátke, ktorú miloval. Bol to ten istý prípad, ako Rišov.

„Tiež som nej išiel. Dychtil som po nej. Vyčkával som kedy bude moja príležitosť, ale bohužiaľ, stalo to čo stalo. Nakoniec sa na ňu vysral, niekedy na ňu myslím, ako sa jej darí aj s jej dieťaťom..."

„Čo sa stalo?"

„Môj najlepší kamarát sa s ňou vychrápal, aj keď vedel, že ju milujem a vedel aj to, že sa to medzi nami pomaly rysuje. On mi vravel, že sa do nej zamiloval. Vieš, do kedy ju miloval. Dokedy sa nedozvedel, že je tehotná."

Rišo iba neveriacky prikyvoval hlavu. Heňo nalial ďalší poldecák. Vypili ho a zapili pomarančovým džúsom.

„A čo je teraz s ňou?"

>ily:"Timeܭ