Darček

4. kapitola

Stretol sa s ňou až na druhý deň.

Jedine, čo si pamätal, bol vyzývavý Veronikin tanec. Musel uznať, že tancovať vie. Všimol si aj jej kamaráta, ktorý ju neustále sledoval a kontroloval každého, kto sa ocitol v tesnej blízkosti s jeho Veronikou.

Tomáš iba neveriacky kýval hlavou.

O pol hodinu neskôr, bol v kuchyni, opieral sa o kuchynskú linku a pozeral sa von oknom.

Zapálil si cigaretu a kochal sa prírodou, do nosa mu udierala vôňa leta. Vôňa pokosenej trávy. Po desiatich minútach, začul dávanie spod okna. Pristúpil k oknu a vyklonil sa. Uvidel Kláru ako sa jednou rukou opiera o stenu a druhú si asi strkala do krku. Bude to ešte kruté, pomyslel si a oprel sa o kuchynskú linku. Dávanie si nevšímal, bol ponorený vo myšlienkach, kde myslel na Veroniku. Je to možné, že sa do nej zamiloval.

Zabudol na Kláru pod oknom, cez ktoré vyhodil špak.

Na dnešok stačilo, pomyslel si.

Šiel si ľahnúť.

Sedeli vedľa sebe na móle a Tomáš si pripaľoval druhú cigaretu jej zapaľovačom, ktorý dostala ako darček od svojej agresívnej polovičky. „Mal som priateľku. Boli sme spolu tri a pól roka. A na moje narodeniny ma podjebala s bratrancom. Nachytal som ich, keď jej hlava lietala medzi jeho nohami."

„Tak to bolo od nej milé. A čo sa potom stalo?"

Veronika videla, že sa zamyslel a dodala: „Nemusíš mi o tom hovoriť, keď nechceš. Prepáč, to mi vyletelo."

Zasmial sa a mávol rukou. „Ále, prosím ťa, to je stará vec. Keď som stál medzi dverami, chvíľu som ich sledoval. Potom som sa ich spýtal, či môžem ísť do trojky. Jej vyletela hlava, brada sa jej leskla do slín a jemu zase penis. Šiel som k bratrancovi, ale moja drahá ma zastavovala, tak som ju trošku silnejšie odsotil. A jemu som jeden, dva krát, alebo možno päť krát prijebal. A samozrejme, že som bol dva mesiace nasraný na celý svet."

„Muselo to byť ťažké, keď si..."

„Nebolo," zakýval hlavou. „Bol to veľmi zvláštny pocit, ale potom v hlave ma napadlo, že som to mohol predvídať. Boli sme spolu tri a pól roka a to je celkom dlhá doba, aby si ľudia začali byť neverní. A navyše, teraz si ani nespomeniem, či som ju mal vôbec rád."

Prikývla a pomyslela si, že nemôže vedieť, ako veľmi mu rozumie.

„Prišlo leto, mal osemnásť už som mal. Šiel som si do trafiky kúpiť stierací žreb. Prvý krát som vyhral päťdesiat centov, ktoré som rozumne investoval do ďalšieho žrebu. Vyhral som päťsto eur. Pätsto eur na leto, je celkom fajn."

„To si mal teda šťastíčko."

„No... dalo by sa povedať, ale ja by som to povedal, že to bolo to o čom rozprávali v tom filme The Secret. Poznáš to, nie? Pozitívne myslenie a tak"

„Poznám, poznám. Teraz si predstavujem, že by sme mohli ísť do vody."

„Poďme!" vyhŕkol zo seba. Veronika si rýchlo vyzliekla tričko a kraťase a zostala len v plavkách. Nepočkala na Tomáša a rozbehla sa do vody. Keď jej voda bola po kolená hodila sa do vody.

Tomáš ňou zakričal: „Počkaj!" Vyzliekol si tričko a utekal za ňou.

Veronika sa rozhodla, že mu ukáže svoje plavecké schopnosti a začala plávať, čo najrýchlejšie.

Tomášovi nerobil žiaden problém Veroniku dobehnúť, rukami ju objal okolo brucha a stiahol ju po hladinu. V ušiach počuli iba šum vody. Nakoniec urobil, to čo urobiť chcel od vtedy, pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju. Veronika sa rýchlo vynorila, kvôli nedostatku kyslíka.

„Nie, to bol darček a dám ti ešte jeden," priplával k nej a začal ju bozkávať. Prestal, až keď obaja lapali po dychu. Pocit, že je pri ňom skoro nahá a on pri nej tiež ho vzrušovala, čo sa prejavilo erekciou. Modlil sa, aby si to nevšimla jeho kamaráta. Z obáv, že si k nej moc dovoľuje, sa snažil krotiť.