Darček

6. kapitola

Rišo dofajčil a bez pozdravu odišiel. V tichosti dofajčili a vrátili sa do izby. Otvorila dve pivá. Odpili si a jeden druhého sledovali. Niekde v pozadí počuli vŕzganie.

Tomášovi sa rozbúšilo srdce pri predstave súlože s Veronikou. Vzal jej pivo z ruky, odložil ho aj zo svojím na parapetnú dosku, pristúpil k nej a chytil ju za boky. Sústredene si pozerali do očí.

Naklonil sa k nej a dal jej bozk. Chutil pivom.

Privinula sa k nemu, aby ju preskúmal jazykom a vychutnávala si objatie.

Prečo som ho nestretla skôr, pomyslela si.

Ešte nikdy netúžila po nejakom chalanovi viac než po Tomášovi. Cítila, že je dobrý chalan, vôbec by jej nevadilo, keby sa spolu hneď vyspali.

Tomáš odtiahol ústa. A ruky mal zrazu všade, siahal jej na prsia, dotýkal sa jej tvrdých bradaviek. Potom skĺzol do plaviek. Cítil, aká je vlhká a vtedy pochopil, že ho chce rovnako ako on ju. Hoci v slabinách cítil napätie, nechcel sa unáhliť.

„Mali by sme dopiť pivo a ísť do mojej chaty, než urobíme nejakú kravinu."

„Nie!"

„Bude lepšie, keď..." vrhla sa naňho. Odstrčil ju od seba. „Počúvaj ma. Nechcem, aby sme..."

„Chcem ťa!"

„Budeš ma mať, ale až večer."

Veronika sa trasúcou rukou načiahla za svojím pivom a naliala ho do seba.

Keď kráčali ku chate, kde boli Tomášovi kamaráti, Rišo ich sledoval a v duchu nadával ako pražský dláždič.

Tomáško sem, Tomáško tam. Dlho som na ňu čakal. Vždy sa musí ukázať nejaký čurák. Ona ho hneď miluje. Musí mňa milovať, kurva. Vždy som to ja, kto ju potom bude upokojovať, keď sa niekto na ňu vyserie a nie ten Tomáško. Kuva fix.

Išiel za Martinom a Sárou. Dva krát zaklopal a vošiel dnu. Sára sa maľovala a Martin hľadal tenisky. „Dnes večer pôjdeme aj s našimi susedmi opekať. Špekačky, klobásy a kraviny okolo toho budú. Pôjdete? Inak neviete, kde je Klára?"

Veronika sedela vedľa Tomáša v jeho chate. Mišo si zapisoval, čo má kúpiť v obchode.

Do chaty pribehol Rišo a zadýchaným hlasom sa ich spýtal, či nevideli Kláru. „Nikto ju od včera večera nevidel."

Veronika sa ho vyľakane spýtala. „Maťo so Sárou ju nevideli??"

„Nevideli."

„Ja som ju včera večer počul za chatou, ako grcá a potom neviem kam šla." povedal Tomáš.

„Kto je Klára?" ozval sa Mišo.

Rišo sa otočil, rozbehol sa späť do a Veronika utekala za ním.

Keď Tomáš s Mišom ostali sami a začali sa smiať.

„Isto v ich chate, niekde najebaná ešte spí." povedal Tomáš. Obidvaja sa postavali a kráčali k dverám.

„Tak to máš pravdu. Ale pamätám si nejakú dievčinu, ako tu behala, ale to iba tak matne. A ty ako s tou fešandou z vedľajšej chaty. Čo?"

„V pohode. Boli sme sa kúpať, keď sa dala do plaviek a rozbehla sa do vody, tak mne sa spravil medzi nohami stan. Ešte dobre, že šla rovno do vody a ja tiež."

Mišo sa vyškieral od ucha k uchu, prikyvoval hlavou a dával si vlasy za uši. Zastavili pri aute, ktoré dostal ako darček k úspešnému dokončeniu štúdia.

„Držím ti palce. Keby čo si volám," Mišo pichol kľúč k zapaľovania a ostal iba po ňom zvírený prach.

Tomáš sa rozbehol za Veronikou.

Vošiel do ich chaty a na chodbe videl všetkých stáť. Boli v kruhu a na niečo pozerali.

Pozdravil ich.

Rišo hneď po ňom skríkol. „Ticho!!"

„Pôjdeme ju hľadať," povedal Rišo a Maťo zo Sárou ho následovali. Tomáš chytil Veroniku za ruku a povedal jej: „ Nájdeme ju, neboj sa."

Rozdelili sa do všetkých strán. Rišo išiel sám do lesa. Martin so Sárou, išli na ľavú stranu jazera a Tomáš s Veronikou na pravú. Keď prechádzali okolo chaty, kde sa včera pilo. Tomáš na nich zakričal. Z okna vykukli dvaja vlasáči. Spýtal sa ich , či nevideli Kláru, malú brunetu, čo sa včera dala dole. Povedali, že si nič nepamätajú a zmizli z okna.

Kráčali tridsať minút po vyšliapanom chodníku. Boli tri hodiny poobede a lesom ozývalo: „Klára! Klára!"

„Inak tam čo bolo to ohnisko, tak by sme mohli ísť opekať," povedal Tomáš, a stisol jej zadok.

„To nemyslíš vážne, jeden človek je nezvestný a ty myslíš na opekačku. Pusti ma!"

Tomáš zagúľal očami a pustil ju.

„Nechcem ti nič vravieť, ale musíš uznať, že včera bola poriadne naliata a pochybujem, že by sa až sem dostala. Veď ju hádzalo zo strany na stranu. Poďme naspäť."

„Nie!" Z plných pľúc zakričala jej meno.

Tomáš na nej videl, že ju chytá panika a strach. Objal ju. Do ucha jej niečo zašepkal.

Do chatiek sa vrátili ako prvý. Najprv išli do chaty, kde býval Tomáš s kamarátmi. Veronika ho čakala pred chatou a Tomáš vybehol na poschodie. Chodbou cítil niečo, ako spálené vlasy. Po otváral všetky dvere. Jeho dvaja kamaráti boli na jazere. A potom na kukol do ďalšej izby, kde to smrdelo ako by tam spalo desať bezdomovcov. S rukou na tvári pristúpil k posteli. Bola tam Klára.

Vrátil sa naspäť k Veronike a oznámil jej, že Veronika spí v poslednej izbe. Chcela ísť hneď za ňou.

ynorila, kv÷ܩ