Darček

3.kapitola

Telom jej prešli zimomriavky, keď jej oči padli na Tomášove pery. Naozaj vie, ako chutí dotyk jeho pier? Nie. Vedela len ako sa bozkáva jej chalan zo snov. A ten sa bozkával nádherne.

Pozrela mu na ruky, v ktorých niečo držal a spomenula si na milenca zo svojich snov, ktorý hladkal jej nahé telo tak nástojčivo, že sa týždeň budila nadržaná, ale keď sa stretla zo svojím priateľom hneď ju to prešlo. Ale naozaj je toto ten chalan, ktorý sa zjavuje v jej snoch? Musí sa mýliť.

„Naozaj ti nič nie je?"

Zasmiala sa „Prosím ťa, som najviac v pohode, len niekedy som divná."

„Neverím."

„Ver, lebo je to pravda." Jeho tvár ju fascinovala. Mal výrazné črty a očividne bol unavený, alebo možno opitý? „Prepáč, že na teba tak zízam. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ťa poznám."

Zdalo sa jej, že spozornel, ale možno sa jej to iba zdalo. Za posledných pár mesiacov si toho navymýšľala vyše hlavy. Vždy mávala bujnú fantáziu, ale čo je veľa to je veľa.

Usmiala sa a znova začala prehľadávať ruksak. Rukou cítila všetky veci, ktoré tam mala, ale kľúče nikde.

„Vravel som ti, že mám pre teba prekvapenie, ale asi si ma nepočula. Pozri sa sem." Zaštrngal niečím kovovým. Boli to jej kľúče. „Videl som ako si začala utekať z jazera a niečo či ti vypadlo."

„Takže si ma videl..."

„Neboj sa, nič som nevidel." Podal jej kľúče.

Neisto si prehodila kľúče z jednej ruky do druhej.

Prestúpil z jednej nohy na druhú a podlaha pod ním zavŕzgala. „Kedy si prišla?"

Vytrhol ju z myšlienok. Spomínala na pocity, aké ju sprevádzali po ceste sem. Nevedela či urobila dobre, keď len tak odišla a svojej hnusnej polovičke nepovedala ani slovo. „Pred pár hodinami. Chcem tu osláviť narodeniny so svojimi kamošmi. Hlavne bez priateľa, lebo ako ho poznám zase by robil scény."

Kyslo sa zatváril, aby jej dal najavo, že nemá chuť počúvať reči o jej priateľovi.

„Keby nás teraz vidí ako sa spolu bavíme, už by ťa šiel zmlátiť. Vieš, môj priateľ je..."

„Nabúchaný, agresívny a žiarlivý kokot?"

Očervenela. Ešteže stála pod strieškou, ktorý tvoril dostatočne silný tieň, aby nevidel jej červené líca.

„Noo," vyšlo z nej.

Radšej sa otočila a odomkla dvere. Nazrela do chatky a vôbec sa jej ešte nechcelo ísť do postele, hlavne keď počula z vedľajšej chaty hudbu, spev a smiech.

„Poď ďalej. Ja sa prezlečiem a potom by si mohol pomôcť nájsť mojich kamarátov, aj keď isto budú na vašej chate."

Dlho nerozmýšľal a hneď za ňou vstúpil do chaty, kde bola viac cítiť ženu. U nich na chate bol cítiť smrad rozliateho alkoholu.

O pár minút pomaly kráčali naspäť k Tomášovej chatke. Čím boli bližšie, tým hlasnejšie hrala hudba a húkali ľudia vo vnútri.

„A ty máš priateľku?" opýtala sa Veronika bez okolkov.

Pri otázke sa usmial. Táto slečna sa asi s ničím neserie. „Nie."

Pozorovala ho so záujmom, keď svoju otázku doplnila ďalšou: „ A máš nejakú, s ktorou to vyzerá sľubne?"

„Nie."
„Nikto?"

„Nikto. Ale neboj sa som heterosexuál, ako každý tu v okolí."

„Tak to je dobre." Dodala. Oči jej žiarili. „To je zvláštne, že si sám. Nie žeby som ti nedopriala, ale, že ťa o teba nikto neprejavil záujem, tak tomu nerozumiem."

Zasmial sa. „To vždy si taká zvedavá a..."

„Áno. Je ti to nepríjemné?"

„Nie. Len je to...."

Uškrnula sa. „V poriadku. A ty si odkiaľ?"

„Som z najväčšieho mesta v Pod paží, teda na Považí." Pozrel sa na ňu. Bola pekná a sympatická „Tipujem, že si vysoškoláčka, ktorá študuje čo ju nebaví a si tam iba kvôli titulu."

„Uhádol si iba to, že som na výške. V ostatnom si sekol." Už musela trošku zvýšiť hlas, aby ju počul. Pozreli sa cez okná, čo sa vo vnútri deje. Niekto tancoval, iný do seba liali pol decáky a hudba revala. Keď obaja zastali medzi dverami, zacítil ako sa okolo neho obtrela, aj keď tam bolo miesto ešte pre jednu osobu. V diaľke si všimol chalana, ako sa zaškeril na Veroniku, ale keď si uvedomil, že prišla s ním úsmev mu zmrzol a odišiel preč.

Keď kráčal po izbe, privítal sa zo všetkými a išiel za Veronikou. Stála pri chodbe do kuchyne, ktorá bola na vyvýšenom mieste. Odtiaľ mali výhľad na celé dianie. Naklonil sa k jej uchu a spýtal sa jej: „Chceš pivo, víno alebo zlatý dážď?"

„Čo je to zlatý dážď? Nejaký drink?"

Všimla si jeho široký úsmev, keď sa ho spýtala.

„Nie. To je, že si vyhrnieš tričko a ja sa na teba vyštím. A týmto som ťa chcel varovať, že chalani sa to veľmi často pýtajú."

Nevedela, čo si ma myslieť, ale bolo to vtipné. „A teraz vážne, čo chceš? Pivo?"

Prikývla. Prešiel okolo a vybehol po schodisku. O chvíľu stál vedľa nej a ponúkal jej pivo z osobných rezerv.

„Na zdravie."

„Vidíš tu blondínu, tá s ničím neserie, veď ho zožerie."

„To je Klára a je pekne zúfalá. Čudujem sa, že nikto nemá o ňu záujem. Čo si myslíš ty?"

„Z profilu vyzerá celkom fajn."

Povedala mu, aby chvíľu počkal.