„Varujem ťa, strašne to tam smrdí."
Nálada sa jej zlepšila. Usmiala sa a povedala: „Prosím ťa, nejaké zvratky zvládnem." A vybehla na poschodie.
„To som si aj ja myslel."
Tomáš s Emilom sedeli na brehu asi hodinu a čakali kedy sa Mišo vráti. Slnko mali priamo nad sebou. Boli potichu, iba sem-tam si niečo povedali. Emil sa ho zrazu spýtal: „Myslíš niekedy na ňu?"
„Každý deň, a myslím aj na to kedy mu to vrátim," odvetil Tomáš.
„Som si spomenul na vtip, čo nám raz vravela."
„Neviem aký máš na mysli."
„Veď ten ako príde Mikuláš do ústavu pre postihnutých a hovorí : "Milé deti , kto mi zaspieva pesničku , dostane darček a kto mi zatancuje dostane darčeky dva ."Vtom jeden chlapček vstane , začne nekoordinovane mávať rukami a hovoriť : "aeeohaaaoee" . Mikuláš sa na neho prísne pozrie a povie : " A kto bude robiť pičoviny , nedostane nič ""
Smiali sa.
Emil sa na chvíľu zamyslel. „Včera keď sme ..." zaváhal a poškrabal sa po nose.
„Keď sme čo?"
„Keď sme sa zoznámili s Rišom, Maťom s ostatnými, ty si bol kde?"
„Bol som sa prejsť, prečo?"
„Lebo si sa vrátil aj s tou Veronikou, čo patrí k naším susedom. Aj deň pred tým keď sme tu boli sami pri jazere si bol nervózny v kuse si sledoval cesty. Akoby si niekoho čakal."
Tomáš sa posumial a odpil si s piva. Emil si uvedomil, čo je vo veci. „Nemusíš nič hovoriť. To si len moje dedukcie"
Tomáš ho objal okolo pliec. „Pozor na tie dedukcie, aby ti nepreskočilo, Sherlock."
„Som počul, že dnes večer bude nejaká oslava."
Tomáš sa zamrvil. „Hej, Veronika bude oslavovať. Hovorila mi, že sem príde ďaľších dvadsať ľudí, tak som zvedavý, ako sa to skončí."
„Čo sa skončí?" ozvala sa Veronika.
„Leto, láska, život a tak. Filozofujeme, vieš" Tomáš zaklonil hlavu, „A ešte sa rozprávame o tebe, Veronika. Inak, vieš, že ten tvoj kamarát ťa znova sleduje?"
„Prosím ťa, si nejaký paranoidný."
„Možno. Ako To vyzerá s Klárou a s tvojou oslavou ?"
„Klára je v pohode a vravela mi, že niekto do ňu hodil špak a s oslavou to vyzerá tak, že alkoholu je tu požehnane. To je všetko. "
„Tak ja vás nechám osamote... Zatím."
„Čau," Veronika si sadla na miesto kde sedel Emil.
„Mohli by sme ísť do vody, trošku sa schladiť, nie?"
Veronika ho sledovala a rozhodla sa. S Robom sa rozíde. Chce byť voľná. Po hodine to Veru omrzelo a vrátila do svojej izby.
Najpܙ
YOU ARE READING
Darček
General FictionHľadela na prázdne jazero, ktoré bolo po oboch stranách ohraničené lesmi. Jazero bolo ako stvorené na plávanie. Od hladiny sa odrážalo mesačné svetlo.
