Darček

10. kapitola

„Ani ti neviem povedať, aký som bol prekvapený, keď som zistil, že ju milujem. Veril som, že mi dá šancu. Dúfal som, že ma miluje. Ale nie, vždy sa musí nájsť nejaký zasraný čurák, ktorý ju dostane. Vždy! Tak isto to bolo, keď si začala s Robom a pred ním ešte zo Samom, keď som ich prichytil in flagranti. Klára musíš pochopiť, že ju milujem a spravím všetko, aby som ju získal."

Takéhoto Riša nikdy nevidela. Pozeral jej priamo do očí, až jej prechádzali zimomriavky po tele. Rozmýšľala, že vyskúša ako Veroniku miluje. Pokúsi sa s ním vyspať.

Už stála pred dverami a chcela odísť, keď ju ponúkal pivom. Váhala. Nakoniec sa ešte zdržala pol hodinu.

Keď prišli pred dvoma dňami prišli, tajil sa dych, nie Veronike, ale Rišovi. Jedna chata už bola obsadená a ako si dobre spomínal videl niekoho pri jazere ako stojí pri lese a fajčí. Jej oslava, bude aj jeho oslavou, keď ju získa pred seba. Jej vzťah medzi Robom, ako videl, sa končí a bude veľmi rád, keď bude niesť pochodeň, ktorá bude horieť navždy, ako jeho láska k Veronike.

Sedeli na terase na plastových stoličkách a nohy mali položené na drevenom zábradlí.

„Ako to vyzerá medzi Veronikou a jej Tomáškom?"

Chvíľu bola ticho, rozmýšľala, čo mu povie. „Pre teba je to zlé, a pre Tomáša je to ešte horšie."

„Prečo?"

„Má prísť Robo. Neviem odkiaľ sa dozvedel, že Veronika si to rozdáva s iným."

„Na mňa sa nepozeraj, ja som to nebol. A navyše veď sa s ním rozišla, nie?"

„Rozišla, ale on s ňou asi nie."

„Aj si jej to povedala?"

„Rozmýšľala som nad tým, ale nebudem jej kaziť náladu."

Chvíľu sa pozerali na chatu pred sebou. Videli tam Tomáša ako niečo ťahá von a dvoch chalanov ako ešte vyťahujú nákup z auta.

„Myslím, že za desať, pätnásť minút pôjdeme opekať," povedala Klára a dopila pivo.

„A kam chcete ísť opekať?"

Klára prstom ukázala na len po pravej strane. „Tam je vraj dobré veľké ohnisko, vraj toto čo tu máme tak je dodrbané. No nič idem ja za Veronikou."

Stále sa nevedel rozhodnúť, či má ísť s nimi, alebo nie.

Klára stála vedľa Riša a rukou ho obíjala okolo pásu. Rišo do seba hodil pol decák a pohár hodil do lesa.

Rišo sa naklonil ku Kláre a bozkal ju. Dlho a vášnivo.

Veronika sa venovala Tomášovi. Martin so Sárou sa vrátili naspäť do chatky, lebo jej bolo zle. Každý si pomyslel svoje. Tomášovi kamaráti hrali na gitare a jeden chodil s nákupnými taškami na drevo.

„Moja milá, idem, príroda ma volá."

Prebehol cez prašnú cestu, vybehol po menšom kopci a skryl sa za prvý strom. Sledoval Veroniku, Kláru a Tomáša.

Klára sa naklonila k Veronike a niečo jej zašepkala, pozreli sa smerom do lesa a začali sa smiať.

Jeho plán vychádzal. Všimol si, že Veronika ho sledovala, keď sa obchytkával s Klárou. Isto žiarli, pomyslel si.

Vyšiel spoza stromu, kráčal pomaly k ohňu a vôbec si nevedel spomenúť, či si dal niečo opiecť.

„Ste pripravený na dnešný večer. Bude masaker," povedal Rišo, zapínajúc si opasok.

„To veru bude," odpovedali mu chalani.

Najedli sa, mastné prsty si poutierali všade kde sa dalo a vymočili si na oheň.

Deň sa ešte len začína, pomysel si Rišo, keď kráčal za Tomášom, Veronikou a Klárou.

ily:"Timeܭ