Darček

11. kapitola

Klára s Veronikou boli v izbe a obliekali sa. „Mám pocit, že sa Tomášovi nepáčim."

„Ale páčiš. Vieš, ako to zistíš? Buď s Rišom na chvíľu s Rišom a uvidíš, že Tomáš si ťa nájde."

„S Rišom? To nie, či?"

„Vravím ti vyskúšaj sa mu trošku viacej venovať ako Tomášovi a uvidíš."

Klára zavibroval telefón, boli to ďalší kamaráti, ktorí prídu na oslavu.

Tomáš bol sám a prechádzal sa po druhej strane jazera. Všade bolo veľa ľudí a s každou pribúdajúcou hodinou pribúdali aj opilci. Pozrel sa na chaty, ktoré boli sfarbené od zapadajúceho slnka. Ľudí každou hodinou pribúdalo.

Dneska musí Veroniku získať, pomyslel si. Najväčšie problémy mu robí ten Rišo, ktorý sa pasuje do role milenca, najlepšieho kamaráta, brata, otca a matky, ktorý ju chce ochraňovať.

Bolo krátko po pól ôsmej. Vybral sa späť ku chatkám a šiel nájsť svoju oslávenkyňu.

Stretol sa s skupinkou, kde spoznal pár spolužiakov a spolužiačiek ešte zo základnej školy. Ostal milo prekvapený, keď tam aj stretol svoju ex platonickú lásku. Videl ju po štyroch rokoch. Navzájom sa privítali: „Ty tu čo robíš?" Podali si ruky a ona ho pobozkala na líce. Pre Tomáša to bol zvláštny pocit. Tu chvíľu, čo sa rozprávali, väčšinou spomínali na staré časy. Nemohol si nevšimnúť, že ho stále sledovala a usmievala sa naňho. Aj keď od nich odchádzal, stále cítil jej pohľad.

„Tomino! Koho tu ja ešte nestretnem ? Čo tu robíš?" objala ho. Cítil z nej alkohol, cigarety, pot, a zostatkovú vôňu parfumu. Nevedel kto to je.

Zábava začínala naberať grády.

Emil bol dlho bez frajerky, sedel na verande a pozeral sa na okolo. Tomáš si všimol ako sa stále usmieva na jeho platonickú lásku.

Tomáš už desať minút blúdil medzi ľudmi.

Zbadal chalana, ktorého volali Heňo. Bol aj s nejakou dievčinou, ktorej priateľ sa zabil, keď ožratý šiel plávať. Doplával do stredu rieky, začal kričať na pomoc a hlava sa mu stratila pod hladinou. Spuchnutého ho našli pri stavidlách. Heňo mal talent zapôsobiť na citovo rozrušené dievčatá. Ich vzťah sa začal mesiac a pól po tragédii a vždy chodil vyobliekaný v tom najlepšom, čo sa ponúkajú slovenské e-shopy. Samozrejme najdrahšie.

Zrazu Tomáša niekto potľapkal po pleci. Bol to Paľo a zo zúfalstva sa spýtal, či by ho nemohol zoznámiť s jedným dievčaťom. Tomáša chytil za plece a otočil ho správnym smerom a povedal: „Počkaj chvíľu. Za chvíľu vyjde z chaty."

Klára. Takže tam musí byť aj Veronika.

„Jasné, poďme tam!"

Paľo po ceste Tomášovi mrmlal o príchode Rišových priateľoch. Nech idú do piče, pomyslel si.

Kráčali cez dav ku Kláre, ktorá im bola chrbtom otočená a s niekým sa rozprávala.

Klára sa otočila a na tvári sa jej zjavil úsmev. „Bože! Kde si toľko bol?" objala ho a všimol si Riša, ktorý bol vyobliekaný ako na svadbu a pretáčal očami. Mal mu chuť jednu vraziť.

„A vy ste boli kde?" Žalúdok mu zrazu vyšiel až do krku. Z chaty vyšla Veronika. Hľadela na Tomáša veľkými očami a usmievala sa. Mala nádherný úsmev.

Rišo penil, naňho sa ani nepozrela.

„Ahoj, pamätáš si na mňa?" prihovorila sa Klára Paľovi.

Že čí!

„Samozrejme."

„Mohol by si ma potom niečo na učiť na gitare?" pokračovala. „Včera, keď som videla ako hráš na gitare, šli mi zimomriavky po tele."

s=MsoNormal styr|{