V mojej hlave

5. ,,Asi nemáš veľa kamarátov, čo?"

,,Jeden z najzákladnejších rozdielov medzi egyptským a gréckym kanónom je tu," profesorka ukázala na tabuľu a ďalej opisovala, čo by sme si mali všimnúť, no mne to bolo jedno. Sedela som v úplne zadnej lavici. Bola som strašne ospalá. Keď som sa totiž včera vrátila domov, bola som celkom dokaličená. Smrdela som od cigariet, hnedé vlasy som mala zamotané, na tvári som mala zopár škrabancov a moje obľúbené čierne rifle boli celé špinavé a roztrhnuté. Medzitým, ako som blúdila po vonku, ma vraj niekto zazrel. Mysleli si, že som nejaká bezdomovkyňa, ale keď ma spoznali, zavolali otcovi. Mobil som mala vybitý, čiže sa mi nemohol dovolať. Babka mu všetko vyzradila, to o cigaretách, a ako sa ma od toho snažila odhovoriť. Nemohla som to poprieť, to by som jej nikdy neurobila, a aj tak to už nemalo zmysel. Bolo mi to jedno, nech mi zakáže vychádzať z domu, aj tak som nemala kam ísť, nech mi zakáže kamarátov, nemala som žiadnych. Všetko, úplne všetko by som zniesla. Nezáležalo mi na sebe, už viac nie.

,,Stela, ach, sklamala si ma. Nečakal som niečo také. Rozprával som sa o tom so starou mamou." Starká hneď po mojom príchode odišla domov.

Mali by ste vidieť, aká bola sklamaná. Jedine toto mi vadilo na tom všetkom, že som ju sklamala. Jedinú osobu, ktorá mi na tomto svete naozaj rozumela.

,,Budeš chodiť k psychológovi," zakončil svoju myšlienku a mňa skoro porazilo.

,,No jasné. Už len ja," odvrkla som, ,,to by si mi neurobil."

,,Ako sa to so mnou rozprávaš?" zrúkol na mňa.

,,Ja-" chcela som sa obrániť, ale nestihla som to.

,,Si ešte dieťa, nemáš čo fajčiť a požívať alkohol," postavil sa a ja som mu chcela pripomenúť, že alkohol som nepila, ale mal pravdu. ,,Jeden známy mi odporučil dobrého psychológa a už som ťa aj objednal. Zajtra po škole tam s tebou pôjdem,"

,,Si robíš srandu?" neverila som vlastným ušiam. Nie som predsa blázon. A ak áno, tak si to vyriešim sama.

,,Prečo ma radšej nepošleš na odvykačku?" zasmiala som sa.

,,Pretože nie si v poriadku," pristúpil ku mne bližšie, ,,od maminej smrti si divná, akoby s tebou niečo bolo." Chcel ma pohladiť po špinavých vlasoch, ale ja som sa mu uhla.

,,Som v poriadku," zamumlala som.

,,OK. Tak potom mi to určite potvrdí aj pán psychológ," odstúpil odo mňa.

Skúmavo som mu pozrela do oči. Vedel o tom? To o mame a susedovi? Je to vôbec pravda, prečo by som jej mala veriť? Ale načo by si to vymýšľala, pošpinila by aj svojho otca.

,,Môžem sa ťa niečo spýtať?" chrapľavým hlasom som sa ho spýtala. Namiesto odpovede sa na mňa len pozrel a prikývol.

,,Vedel si o tom?"

,,Stela, nie, nevedel. Vieš, ako ma to šokovalo?"

,,Naozaj?"

,,Samozrejme, keď mi zavolali, že ťa videli celú doriadenú s cigaretou v ústach. Bol to šok."

Posmutnela som a skúsila som to znova: ,,Nemyslela som toto."

,,Tak čo potom?" nechápal.

,,To o mame."

,,Čo by som mal o tvojej matke vedieť?"

,,Ja, no, asi to, že," vzkypel vo mne hnev, ,,že... Že ona... Ona ťa..." Nevedela som to vysloviť nahlas.

,,Čo?"

,,Ja, teda, ona ťa... Ja už radšej pôjdem spať," postavila som sa rozbehla som sa do izby.