V mojej hlave

45. Iba výmysel?

     ,,Iba sa nadýchni," jemným hlasom ma povzbudzovala žena v červených šatách.

So zapchatým nosom som pokrútila hlavou.

,,Stelinka," mama ma pohladila po studených rukách.

Zmätene som sa na ňu pozrela a poslúchla som ju, pretože v jej očiach som zbadala nehu a lásku. Nachádzali sme sa v malej jaskyni s jazierkom. Prvý nádych bol nádherný, cítila som sa ako znovuzrodená, no potom som sa nadýchla znova. Nosová dutina ma začala páliť potom aj pľúca. S hrôzou v očiach som sa pozrela na mamu, ktorá sa začala srdečne smiať. Chytala sa za brucho zatiaľ, čo ja som pomaly umierala. Keď som bola natoľko slabá, že som sa nevedela udržať, spadla som do jazierka a utopila som sa.

Zo sna som sa prebrala celá spotená a zadýchaná. Stále som bola v nemocnici, no tentokrát som aspoň vedela, prečo. Odpadla som hneď potom, čo ma Daniel zachránil pred únosom. Musím ho vidieť. Aj otca. Skôr ako som stihla čokoľvek urobiť, prišla ku mne sestrička. Bola som v pokušení opýtať sa, kde je muž zo včerajšej noci, ale neurobila som tak. Žena sa na mňa znudene pozrela a podala mi nejaké lieky. Vzdychla som si a vzala som si ich od nej. Podala mi pohár vody.

,,Je tu váš otec, slečna," oznámila mi, keď som prehĺtla lieky a pohľadom zablúdila k dverám, ,,môžem ho pustiť?"

,,Áno," vyhŕkla som.

,,Dobre, sekundu," odišla.

Konečne sa dozviem, čo sa presne stalo. V hlave mám hmlisto. Cítim sa strašne unavene a otupene. Akoby som bola len telo bez duše.

,,Ahoj zlatko," otec sa zjavil vo dverách a rýchlo ku mne podišiel.

,,Ahoj oci," zachripela som.

Sadol si na stoličku pri mojej posteli a začal ma hladiť po vlasoch. Skúmala som jeho tvár. Je naštvaný? Nevyzerá tak. Po chvíli prešiel z vlasov na moju tvár.

,,Si bledá zlatko,"

,,Ocko?"

,,Áno?"

,,Prepáč, že som utiekla veľmi ma to mrzí, bola to chyba," slzy som mala na krajíčku.

,,Nebola to len tvoja vina...klamal som ti,"

,,Čože?" nechápavo som sa opýtala.

,,Ja a Danielova matka sme spolu nikdy nič nemali,"

,,O tom už viem, ale prečo si mi tvrdil, že to tak je?"

,,Vieš niektoré situácie nie sú práve priaznivé v danej dobe-,"

,,Otec, ,,prerušila som ho, ,,prosím ťa, nezačínaj s tým už aj ty. Proste mi povedz pravdu, unesiem ju."

,,Správne si už veľké dievča," smutne sa usmial, ,,dobre takže vyhodili ma z práce a neviem si nájsť nič iné."

,,Čo si urobil, že ťa vyhodili?"

,,To je na dlhé," zastavil sa, keď zbadal môj neústupný pohľad, ,,obvinili ma z toho, že kradnem peniaze."

,,To je hlúposť!"

,,Tiež som im to povedal teda nie takto, ale rozumieš, no problém je v tom, že tie peniaze kradne šéf a s tým ja nič neurobím,"

,,Nahlásil si to?"

,,Áno, ale proces môže trvať mesiace ba aj roky a toľko času nemáme,"

,,Sme na tom veľmi zle?"

,,No...nemáme veľa peňazí a pracovné ponuky sú iné ako, keď som si hľadal prácu naposledy,"

,,Nájdem si prácu," napadlo mi a hneď som to vyslovila nahlas.