V mojej hlave

32. Obklopená klamstvami

,,Mala by byť v poriadku," ženský hlas oznamoval niekomu, koho som nevidela.

Pomaly som otvorila oči, ležala som na nejakej posteli. Bolela ma hlava a pravé líce som mala horúce.

,,Prebrala sa," otočila som sa smerom ku žene, ktorá to vyslovila.

Zistila som, že som v ordinácii školskej zdravotníčky. Keď som sa posadila, pribehla ku mne Ria.

,,Si v poriadku?" ustarane sa spýtala a ja som pomaly prikývla.

,,Mala by byť, bol to len slabší úder do hlavy," oznámila mi žena v bielom plášti.

Znova som prikývla, bola som úplne otrasená z toho, čo sa stalo. Nechápala som, čo to malo znamenať.

,,Ako sa voláte, slečna?" zaujímalo zdravotníčku.

,,Stela Tesárová."

,,Dobre, nájdem číslo na jedného z vašich rodičov a zavolám im, nech si po vás prídu."

,,Dobre, ďakujem."

,,Vážne si v poriadku?" šeptom zisťovala Ria.

,,Hej, len nerozumiem, čo sa stalo."

,,Potom ti to vysvetlím," pohľadom pozrela na ženu a ja som pochopila, že o tom nechce rozprávať pred ňou.

,,Vaša matka nezdvíha, skúsim ešte otca."

Aké nečakané, že nezdvíha. Asi by som jej mala povedať, nech si jej číslo vyškrtne zo záznamov, ale momentálne som na to nemala dostatok sily.

Predo mnou viselo malé nástenne zrkadlo, a tak som sa doň pozrela. Líce som mala ešte stále červené a vlasy mierne strapaté.

,,Tvoj otec je už na ceste. Môžeš naňho počkať vo vestibule školy."

,,Vďaka," zamrmlala som.

,,Ja jej pomôžem s vecami," vyhŕkla Ria a ponáhľala sa preč skôr, ako ju zdravotníčka stopne a pošle naspäť do triedy.

Vyšli sme z ordinácie a pomalým krokom sme išli k našej triede.

,,Ty vieš, prečo ma napadla?" opýtala som sa potichu.

Ria sa okolo seba obzrela a až potom začala rozprávať: ,,Vieš, vie o tom už celá škola."

,,Ja nie."

,,Stela, nechcem byť zlá, ale mohla si to čakať."

,,Čože?"

,,No, ty a Daniel."

,,Ako o tom vieš?"

,,Stela, pre pána kráľa, celá škola predsa vie, že ty a Daniel spolu niečo máte."

,,Mali," opravila som ju, ,,ale stále nechápem, čo je na to také zle, že by ma musela-"

Prestala som rozprávať. Zamyslela som sa nad tým, čo som sa práve dozvedela a spojila som si to s tým, čo som už vedela.

,,Linda a Daniel sú spolu, čo?"

,,Nevrav, že si o tom nevedela."

,,Jasné, že nie, inak by som si s ním nikdy nič nezačala!" rozhodila som rukami naštvane.

Čo si o mne myslí?

,,Prepáč, ale o ich vzťahu vie snáď každý."

,,Ja som o tom nič nevedela, vážne."

,,Neprišlo ti divné, keď si ich videla držať sa za ruky a-"

Prerušila som ju, lebo som to nemohla ďalej počúvať: ,,Nevidela som ich... teda, na koncerte, na tom, kde vystupovala Sia, tam som ich spolu videla, ale povedal mi, že to nie je jeho priateľka a ja... ja som mu..."