V mojej hlave

35. Blonďavá príšera

     V škole som sa ukázala až v stredu. Po dvoch dňoch plných sebaľútosti, depresívnych myšlienkach a plaču som sa konečne vzchopila. V preklade, otec ma už poslal do školy. Nemala som vôbec náladu na všetky tie nenávistné pohľady a klebety, ktoré sa o mne budú určite šíriť, no raz tam musím ísť. A ten deň je práve dnes.

Vyučovanie ubehlo celkom rýchlo bez nejakých problémov. Mimoni ma povzbudzovali a ja som sa cítila lepšie ako doma.

,,Stela, prosím ťa, nič si z toho nerob. Kým som ja spoznala Erika, mala som kopu zlých skúseností s chlapcami. Dokonca mi jeden ukradol peňaženku a mobil, ale som tu," rozhodila Tara rukami a usmiala sa na mňa.

Taru som spočiatku nevnímala veľmi pozitívne, no po čase som zistila, že je celkom fajn.

,,Mali by sme niekam ísť. Trebárs na nejakú party," navrhol Erik, ale ja som nesúhlasila.

,,Prídeš na iné myšlienky," usmial sa na mňa Simon.

Premýšľala som.

,,Kedy by ste tam chceli ísť?"

Ria sa zasmiala: ,,Čo tak v piatok po škole? U jedného kamoša bude halloweenska párty, čo poviete?"

,,V piatok?"

,,Hej," odvetila Ria.

,,Ehm, to asi nepôjde, už niečo mám."

,,Čo?" zaujímalo Simona.

,,Idem von s jednou... kamarátkou," váhavo som povedala.

Možno by som s ňou nikam nemala ísť. Predsa len by som bola radšej s týmito ľuďmi ako s dievčaťom, ktoré ma donedávna neznášalo.

,,Aha, tak s nami pôjdeš inokedy," skonštatoval Erik.

,,No," smutne som prikývla.

Štvrtok bol o niečo divokejší. Sedela som v svojej lavici a jedla som desiatu, ktorú mi otec pripravil, čo bolo zvláštne, lebo v poslednej dobe sa správal divne. V noci nespal, ale bol na počítači a stále s niekým telefonoval. A tie telefonáty zväčša končili zloženým druhej strany. Takže ma prekvapilo, že mi urobil desiatu. Síce to bol len chlieb s maslom a paprikou, no aj tak ma to potešilo. Po dojedení desiaty som sa šla napiť, ale prerušil ma hlasný krik.

,,Kde sa schováva?" do triedy vletela rozhnevaná Klára.

Vlasy mala strapaté a pod očami mala modré kruhy, zrejme od nedostatku spánku. V ruke zvierala veľkú kabelku. Vyzerala ako nejaká blonďavá príšera. Keď ma zbadala, rozbehla sa ku mne.

,,Ty..."

Pravdepodobne nevedela nájsť vhodné slová, lebo okolo seba len naštvane mávala rukami.

Spomenula som si, ako mi niekto povedal, že kedysi bola milá. Ten niekto mal pravdu, kedysi možno bola, no teraz určite nie.

,,Ty krava, nestačilo ti to, čo spravil tvoj otec?" vyrútila sa na mňa.

,,O čom to hovoríš?" nechápala som.

,,Nehraj sa tu na neviniatko, dobre to vieš."

,,Nemám ani len tušenie, o čom rozprávaš."

Bola som vcelku pokojná. Nevedela som, čo to do nej vošlo, ale zvykla som si, že je trocha šialená a pomerne výbušná. Prekvapil ma však fakt, že prišla uprostred vyučovania po takmer dvoch týždňoch absencie a začala na mňa jačať pre niečo, čo je zrejme naozaj nehorázne a môžem za to ja. Nevie však, že ja už nemám čo stratiť, som totálne na dne, čiže ma nejaká šialená blondína nemôže vytočiť.

,,Ty a tvoj otec, vy nikdy nemáte poňatia, o čo ide, však?"

,,Čo máš stále s mojím otcom?"

,,Je to obyčajný zbabelec, presne ako ty."

,,A dosť, môžeš prestať urážať mňa a moju rodinu?" postavila som sa zo stoličky.

Medzitým sa okolo nás začali hromadiť diváci, ktorí viseli na každom našom slove. Boli medzi nimi aj Mimoni.

,,Akú rodinu, hm? Veď tvoja matka sa radšej zabila, než by bola súčasťou tvojej šibnutej rodiny!" skríkla.

,,Nič o nás nevieš," snažila som sa upokojiť.

Jej slová ma uistili, že nič nevie, inak by nevravela takéto hlúposti.

,,Ale viem, kvôli tomu som musela chodiť k tvojmu šibnutému otcovi a nosiť ti úlohy."

Ostala som ticho.

,,Nikto ťa o to nežiadal, sama si sa ponúkla," zamrmlala som.

,,Hej, lebo som chcela urobiť dobrý skutok, no namiesto toho ste mi zničili rodinu!"

Teraz už naozaj vrieskala.

,,Nechápem, ako-"

,,Takže ty stále nechápeš? Tvoj otec a moja matka-" z očí sa jej pustili slzy a bola len otázka času, kedy sa totálne zrúti. Chvíľu som potrebovala jej slova vstrebať. Toto mi niečo pripomínalo. Už viem Janu a jej vymyslený príbeh o mojej mame a jej otcovi.

,,Neverím ti."

Prekvapene sa na mňa pozrela: ,,Myslíš si, že by som si niečo také vymýšľala a ešte pred toľkými

ľuďmi?"

,,Ja... neviem, už nič neviem."

,,Fajn, tak potom ti možno niečo napovie toto," z tašky vybrala mobil a ukázala mi fotku nejakej ženy, ktorá bola zrejme tehotná.

Schválne ju ukázala aj ostatným: ,,Toto je moja matka čakajúca dieťa s tvojím otcom, ktorý nemal ani toľko odvahy sa k tomu priznať."

,,Čože, bola si za ním?"

,,Nie ja, ale môj otec a dal mu poriadnu lekciu."

,,Nemáte dôkaz, že je tvoja mama tehotná práve s ním."

,,Sú to presne štyri mesiace od vtedy, čo som ich spolu načapala a presne toľko je aj matka tehotná. Je to jeho decko."

,,Ale, ale," do očí sa mi nahrnuli slzy.

Až teraz som pochopila, prečo bola na mňa Klára taká odporná.

,,Prečo si mi to však nepovedala predtým?" nechápala som.

,,Lebo som si myslela, že keď som ich prichytila, prestanú sa vídať, a tak sa aj stalo, no mama zostala tehotná a to som sa dozvedela asi pred dvoma týždňami."

,,Tak prečo práve dnes a tu, pred všetkými?" bola som zúfalá.

,,Lebo som sa až dnes dozvedela o tebe a mojom bratovi!"

,,Tvojom bratovi?"

,,Áno, ty a Daniel ste spolu niečo mali. Ako si sa opovážila, čo len sa ho dotknúť?"

Toto zistenie mi totálne vyrazilo dych.

,,Ty... ty si tá jeho sestra?" Bola to skôr oznamovacia veta ako otázka.

,,Netvrď mi, že si o tom nevedela."

Nemo som pokrútila hlavou.

Zazvonilo a dav sa rozpŕchol na svoje miesta. Klára rýchlo vyšla z triedy, ale ešte predtým na mňa zagánila: ,,Opováž sa mu ešte niekedy zavolať a svojmu otcovi odkáž, že to bol len začiatok."

Potom odišla a nechala ma samu s mojimi myšlienkami.

,,Pozri sa na ňu," ozvalo sa za mnou.

Otočila som sa na dve dievčatá, ktoré sa tvárili, akoby nič nepovedali, no vedela som, že to nebola pravda. Pohľadom som vyhľadala Taru a Erika. Obaja pohľadom spočinuli na učebniciach. Simon sa pozeral von z okna, jediná Ria sa na mňa pozrela. Potom však pokrútila hlavou a sledovala výklad profesorky, ktorá kreslila na tabuľu rôzne grafy. Všetci sa mi otočili chrbtom, zostala som sama.