V mojej hlave

12. Peter Tesár

     Odpil som si z rannej kávy a otvoril som noviny. Našiel som si rubriku o športe a začal som čítať. Dlho mi to však nevydržalo. Noviny som odsunul na druhú stranu stola a vzdychol som si. Pretrel som si oči a znova som sa napil horkej tekutiny. Dnes v noci som nemohol spať. Celý čas som rozmýšľal nad Stelinými slovami. Zasiahli ma a pravdupovediac aj prekvapili. Vedel som, že nie som najlepší otec na svete, ale nevedel som, že som na tom až tak zle. Včera som na ňu myslel asi prvýkrát po dlhej dobe. Na našu hádku, keď som sa dozvedel, že ma podviedla s Františkom. Potom na našu minulosť ešte pred Steliným narodením. Keď sme sa spoznali, Margaréta mala len devätnásť a ja dvadsať. Stretli sme sa, keď spievala na jednom koncerte v neďalekej reštaurácii. Mala prekrásny hlas, do ktorého som sa zamiloval najskôr. Potom do jej očí a dobrodružnej povahy. Vždy túžila po prepychovom dome s obrovskou záhradou a bazénom. Ona bola z mesta a ja z dediny. Meggy, ako sa rada nechala oslovovať, bola zvyknutá na luxus ja nie. S rodičmi som odjakživa býval v tomto už vtedy starom dome. Nemali sme takmer nič a jediné, čo nás spojovalo, bola naša láska a ešte zmysel pre dobrodružstvo. Keď mi po štyroch mesiacoch nášho vzťahu oznámila, že je v prvom mesiaci tehotenstva, zaskočilo ma to. Vedel som, že by som raz chcel byť otcom, no takto skoro? Nakoniec som si povedal, že ju milujem a budem milovať aj dieťa, ktoré porodí. Tak sa aj stalo a stále to tak je, teda to s tým dieťaťom. Margaréta však nebola nadšená, dokonca chcela ísť na potrat. Keď som to ale prezradil jej otcovi, zakázal jej to. Vtedy som si myslel, že to bol dobrý nápad, no teraz si už nie som taký istý. Niežeby som Stelu nemal rád, ale teraz platí za naše chyby. Boli sme mladí, neskúsení, namyslení a koniec koncov aj hlúpi. O mesiac sme sa vzali. Mala to byť malá svadba, no ona aj jej matka chceli niečo viac. Nakoniec to aj tak bolo. Vzali sme sa, narodila sa Stela a žili sme spolu. Nebol to však harmonický vzťah. Presťahovala sa ku mne a ja som každý jeden deň, minútu a sekundu cítil, ako to tu nenávidí. Pred takmer dvoma rokmi jej nenávisť vyvrcholila. Chcela sa silou-mocou odsťahovať do mesta, no nemali sme dosť peňazí a ona to dobre vedela. Začala teda viac pracovať - aspoň to som si myslel. O niekoľko mesiacov neskôr som zistil, že ma podvádzala s mojím vtedajším najlepším kamarátom. Bol som z toho na dne. Nemiloval som ju, to nie. Láska, ktorá medzi nami bola, vyprchala už pred rokmi. Ale išlo o Stelu. Nevedel som, ako jej to povedať. Nakoniec sa to dozvedela sama od jeho dcéry. Znova som sa napil kávy a postavil som sa zo stoličky. Bolo len osem hodín ráno. Stelu som dnes nechal doma. Bola celá horúca, keď som ju bol skontrolovať. Tuho spala, a tak som ju nechcel zobudiť. Ako som sa na ňu díval, zabolelo ma srdce. Moja jediná dcéra je na liekoch kvôli pokusu o samovraždu. Poškrabal som sa nad ľavým obočím. Na nočnom stolíku mala rozbalenú krabičku od liekov. Skontroloval som ju. Jedna chýbala, musela si ju vziať včera večer. Vtedy mi napadlo, že by som asi nemal nechávať také nebezpečné lieky pri nej, keď je v takomto stave, a tak som jej jednu vybral a zvyšok som si vložil do vrecka nohavíc. Dvere som jej nechal pootvorené a zišiel som dole po schodoch. Do práce dnes nepôjdem, musím tu byť pre svoju dcéru, ale predsa som sa obliekol a chystal som sa odísť z domu. Vyšiel som na ulicu a zastavil som sa až pred zelenou bráničkou. Otvoril som ju a vošiel som na dvor. U nás na dedine je zvykom nezamykať hlavnú bránu. Je to praktické. Už som chcel podísť bližšie k dverám, keď spoza domu vybehol pomerne veľký pes. V šoku som nevedel, čo mám robiť. Pes brechal a blížil sa prirýchlo na to, aby som mu vedel utiecť. Už bol len tri metre odo mňa, keď ho zastavila niečia ruka. Pes sa však nevzdával a bolo len otázkou času, keby znova zaútočí.

,,Rýchlo, vlezte dnu!" Jana na mňa zakričala a ja som ju poslúchol.

Otvoril som dvere a vbehol som do vnútra skôr, ako ma pes stihol dobehnúť. Po chvíli sa dvere otvorili a stála v nich Jana.

V očiach sa mi musel zračiť strach, pretože povedala: ,,Zavrela som ho, nebojte sa."

Usmial som sa na ňu, ale srdce mi ešte stále poriadne bilo.