Moja kamarátka Ana

3. Dovolenka

*v to leto*

Konečne prázdniny! A my sa nevieme dočkať našej prvej dovolenky bez rodičov. Aj keď budeme mať dozor. A tým bude naša 18-ročná sesternica Veronika.Sme strašne rady že nás na starosti bude mať zrovna ona.Je super a určite to bude najlepšie dovolenka ever.Ideme k moru,do Chorvátska na ostrov Vir a hoci sú tam kamenné pláže tak určite sa tam nájdu dáke miesta a bude to no proste super.Už sme sa začali baliť,Veva pre nás príde zajtra ráno tak okolo 7:00 takže musíme byť nachystané a ísť skoro spať aby sme skoro vstali a aby sme boli dobre vyspané.Neviem sa dočkať a neskutočne sa teším.
😊😊😊😊
Strhla som sa...čo sa deje? A koľko je vôbec sakra hodín?! Vonku je tma,ešte nie je ráno...Pozriem na mobil,hodiny ukazujú polnoc...dole sú nejaké divné zvuky.Čo mám robiť? Mám strach! Rodičia určite spia a Klára je v posteli a chrápe tak kto sakra robí tie zvuky dole?! Mám sa tam ísť pozrieť?Sama? To nie...Vyskočila som s postele a podišla k tej Klárinej.

"Vstávaj!Počuješ to?!" mykám ňou.
"Drbe ti?! Je polnoc,nechaj ma spať" otočila sa mi chrbtom.
"Kurva Klára nerobím si piču!Toto nie je vôbec vtipné!Preber sa!" trhnám ňou prudšie.Konečne ma začala vnímať,započula tie zvuky aj ona.
"Čo to do pekla?!" pozerá na mňa vyjavene.
"Neviem ale naši určite spia a my sme tu.Zobudila som sa na to a mám strach,čo budeme robiť?" poviem ustráchane a čakám na jej odpoveď.Premýšlala dlho.Až nakoniec povedala:"Vezmi baterku,ideme tam spolu!" ...poslúchla som.Prehodili sme cez seba župany,ja som schmatla baterku a vyšli sme z izby najtichšie ako to šlo.Pomaličky sme kráčali po chodbe až k spálni rodičou.Nedalo mi to a musela som nazrieť.Naozaj spali ako som predpokladala.Tak to je kurva dole?!Potichu som zavrela dvere na spálni a začali sme kráčať dolu po schodoch,baterka stále zhasnutá.Zasvietila som ju až dole.Zvuky boli zretelnejšie ako sme počuli hore.Bola to zmes krokov a škrabotu.

"Myslíš,že ich tu je viac?" zašepkala so strachom Klára.
"Dúfajme že nie" odšepkala som jej odpoveď.
"Haló? Je tam niekto?" zakričala Klára smerom ku kuchyni. Zvuky nachvílu ustali
"Nech si kto si ukáž sa nám!" zakričala som i ja.Zvuky pokračovali.
"My sa vás nebojíme!Rodičia sú hore a zavoláme políciu!" zakričala opäť Klára no nebolo to celkom pravda,mali sme naozaj strach.Neustále sme sa pozerali na kuchynské dvere...zrazu tresk dvere sa rozleteli no nikto tam nebol.Rozbehli sme sa hore schodiskom rovno do spálne.

"Mama!Otec!Niekto je v našom dome!" vykríkli sme naraz.
Rodičia sa strhli,vyskočili z postele a šli s nami dole.Čo však bolo divné keď sme prišli dole,kuchynské dvere boli zavreté.Nechápali sme to,veď predsa sa rozleteli a boli otvorené dokorán.A teraz sú zavreté presne tak ako predtým akoby sa nič nestalo.

No rodičia aj tak preistotu zavolali políciu aby to tu prehľadali.Prišli do polhodiny a po kompletnej prehliadke povedali len toľko že všetko je v poriadku,bezpečnostný systém nepoškodený a žiadny záznam o narušení a môžeme ísť pokojne spať.Po ich odchode rodičia zaspali akoby nič no my vieme čo sme videli,nie sme predsa blázni...alebo áno? Nie! Nie sme!Naozaj sme počuli zvuky a naozaj sme videli tie dvere ako sa rozleteli! Nemohli sme spať ani za nič.