Ten pocit bezmocnosti...ten odporný pocit...ubíja ma...len tak tu ležať,bez pohybu...bezmocná...prichádzať o vlastný rozum...utápať sa vo svojich myšlienkach,ktoré sa mi ako hurikán nekontrolovateľne preháňajú hlavou.
Tik-tak,Tik-tak,Tik-tak....tik...tak... Neznášam ten hnusný zvuk hodín. Je to na nervy...tak už kurva sklapni!Ja viem ako ide čas! Hoci sa mi zdá,ako by som tu ležala už snáď celú večnosť,och! Slovami len ťažko opísať,čo prežívam. Niekedy jednoducho iba slová nestačia...Toľko nezodpovedaných otázok. Až mám pocit,že keď na ne čoskoro nenájdem odpoveď tak mi buď vybuchne hlava alebo sa mi v nej uvarí mozog. Je to vlastne fyzicky možné? Ach pusť to z hlavy ty tupaňa...máš predsa iné a väčšie starosti a ty sa tu bavíš na blbostiach. To,čo sa tu deje absolútne nie je OK. To,čo so mnou robia,čo vlastne ani úplne neviem čo presne je,je pekne nahovno. Ale musím zistiť pravdu. Musím sa odtiaľto dostať. Musím niečo robiť...avšak jediné čo teraz môžem je veľa premýšľať. Aspoň na to mám teraz čas. Hoci mám pocit,že ak to bude ešte dlho trvať sa asi zcvoknem...doslova...Ach Klára kiežby si tu bola so mnou...Ani Veronika tu už nie je...a čo rodičia??? Zasraná nemocnica... Nedá sa viac,než len čakať... Z očí sa mi spustia potoky sĺz a ja len premýšľam,prečo som vôbec ešte stále nažive a prečo som nemohla zomrieť ja... Milióny bezodpovedaných otázok,ktoré ma prenasledujú už od tej doby neustále... A stále iba pribúdajú no odpovede sa mi nedostane... Kto vie,aké by to bolo,keby sa nám vymenili miesta... Potichu vzlykám,slzy sa mi kotúľajú po tvári a nedá sa ich zastaviť. Ach...kiežby len všetko bolo inak...kiežby sme si vybrali inú cestu...kiežby sa to dalo vrátiť späť...kiežby...
أنت تقرأ
Moja kamarátka Ana
غموض / إثارةZdravím tak idem písať svoj prvý príbeh 😊 Určite každý z nás už počul o anorexii,bulímii a iných poruchách...v tomto príbehu sa zameráme na všetko 😞 Dúfam,že sa vám bude páčiť 😊 ...a samozrejme menší bonus pre milovníkov hororov a psycho 😁
