Moja kamarátka Ana

13.Uhol pohľadu

Ubehla už nejaká doba,čo som tu a je to nejaký čas,čo sa mi naposledy zjavila moja sestra.O rodičoch mi celú dobu nikto nič nepovedal.

Čo sa týka toho nápisu na ruke,rany sa mi zapálili a hnisali.Ale dostala som sa z toho vďaka môjmu "úžasnému" doktorovi a skvelej sestričke.Bola som pod neustálou kontrolou takže som musela všetko jesť a piť.Veroniku už dávno prepustili domov ale ja som musela ostať kvôly tomu blbému zápalu.Tuším znenávidím nemocnice.Nie že by som ich predtým nejak milovala ale chápeš,nie?Proste toto...toto je niečo neskutočné...ako nočná mora ktorá obživla do skutočnosti.Kedy sa to už konečne skončí?! Chcem byť doma...ach ako mi len chýba domov...a rodičia...sladká vôňa avivážu rozliehajúca sa po chodbách,ockove pevné objatia a mamine sladké bozky...ach ako mi len chýbate.....
Ale ja vám asi nie,ani zasraný odkaz mi nemôžete nechať...už vás vôbec nezaujímam...akoby som už ani nebola vaša...čo sa to sakra stalo? Somnou...s vami...čo sa to deje?! Prečo sa neozvete?! Nespýtate či som v poriadku?! Och dočerta s takými rodičmi....
Nenávidím vás,nenávidím...počujete?! Nenávidím vás!!!
.....
....
....
Preklínam vás!!!
...
...
...
A preklínam i teba Verona!!!!
...
...
...
Nenávidím vás všetkých!
...
...
...
Preklínam vás všetkých!
...
...
...
Ešte všetci zaplatíte za svoje činy!
...
...
...
Budete trpieť!
...
...
...
Rad radom si vás podám!
...
...
...
Všetkých!
...
...
...
Aj keby ma to malo stáť vlastný život!
...
...
...
Ešte som neskončila...
...
...
...
...eštelen začínam.
...
...
...