Moja kamarátka Ana

14.Ilúzia?Halucinácia?Realita?

Sním? Bdiem? Kto vie...zdá sa to tak reálne...
Kráčam nemocničnou chodbou ťarbavým krokom...
Pomaly...pomaličky...
Podlaha ma studí na chodidlách...
Je tu tak ticho...podozrivo ticho...ale pokračujem ďalej...
Smerujem k veľkým dvojkrídlovým dverám...
Ani neviem kam to idem...a hlavne prečo...ale stále pokračujem...
Kráčam vpred...
Akoby ma tam niečo ťahalo...
Volalo ma to k sebe...
Kráčam tak automaticky...
Ako nejaká bábka...
...alebo stroj...
Podídem k dverám...
Nad nimi si všimnem veľkú lesklú tabuľu a na nej nápis:Operačná sála...
...vedľa dverí je ďaľšia cedulka...
...menšia...
...číslo 13...
...každá miestnosť tu má svoje číslo...
Pomaly,opatrne otvorím dvere a vojdem dnu...
...tma...
Naťahujem ruku a hmatám po stene,hľadajúc vypínač...
Nie je tam nič...len holá stena...
Hmatám ďalej...musí tu predsa niekde byť...
Sakra...
Sprosté vypínače...
...zrazu o niečo zakopnem...
...o niečo ťažké...
...kovové...
...s rachotom to dopadne na zem...
Pričupím sa a hmatám po zemi,čo to je...
...hmmm...
...je to...
...mokré?
...a...
...ostré!
Porezala som sa na tom!
Neprestávam však hmatať...
Zrazu sa zapne svetlo...
Zbadám pred sebou pílu...
...obyčajnú pílku...
...celú od krvi!
...
...
...
Rýchlo od nej odskočím a začnem kričať! Preboha! Celé ruky mám od tej krvi!
Rozhliadnem sa okolo seba.
Akýsi operačný stôl (alebo možno lôžko?) je priamo v strede miestnosti. Rovno nad tým je lampa. A keby som sa vidala doprava,narazila by som do tých skríň.
Zrazu mi niečo kvapne na hlavu. Pozriem sa teda nad seba a zbadám dlhú,hrubú kovovú reťaz...
...celú od krvi! A ďaľších hádam 20 vecí či nástrojov,zavesených na stene vedľa seba,čo sú v rovnakom stave!
...
Čo toto do pekla je?! Čo to má znamenať?! Kde som to?! Sakra!
...
Zrazu sa s rachotom rozletia dvere...
Vôjde osoba v plášti...
Nevidím jej do tváre,má na hlave kapucňu...
Otočí hlavu smerom ku mne...
Počujem,ako ťažko dýcha...
Celá sa trasiem...
Srdce mi divoko bije...
Cítim akoby som padala...
Dozadu...
...
...
...
...
...
Strhnem sa...
Vydesená...
Som vo svojej nemocničnej izbe...
Začnem zhlboka dýchať a snažím sa upokojiť...
...
Čo to do pekla malo byť?!
...
...
...
Bol to naozaj len sen?
...
Kiežby...
Okolo hlavy mám obväz,nepamätám si nič...
...nič potom...
...len tmu...
...a ticho...
...podozrivé ticho...

Ahojte čitatelia 😊 všimla som si tie čísla pri tomto príbehu a chcela by som sa vám poďakovať 😊 a zároveň by som vás chcela poprosiť,aby ste mi sem do komentáru napísali nejaký ten svoj názor,aj v skratke 😅 ďakujem ❤ vaša autorka 😇