Moja kamarátka Ana

11.Krvavá noc

Naozaj som nechápala čo sa to stalo a prečo doktor na mňa kričí.Bola som zmätená.

Skopila som zrak a zbadala som,že tá plachta,ktorou som bola zakritá,pretože paplón bol akosi na zemi,je priam napitá krvou.Bola prischnutá na mojom ľavom predlaktí.Celom,od lakťa až po zápästie.

Začínala som pomaly chápať a uvedomovať si,čo sa deje.Tak kvôly tomuto robia takéto kriky?Sakra,čo sa mi to v noci stalo?

"Musíme ti to dať dole" povedal doktor rozhodne.
"Ale ako?" spýtala sa Veva s obavou v hlase. Ja som však odpoveď už očakávala,bolo mi to jasné.
"Prepáč Leni ale musíme ti to strhnúť.Bude to asi celkom dosť bolieť ale bez toho to bohužial nepôjde" počujem v jeho hlase naozaj ľútosť? Zbadala som však Vevin vydesený výraz a nevedela som ako sa tváriť. Tak som len kývla hlavou.Nech to mám už čo najskôr za sebou.

Doktor vyšiel z mojej izby a Veva mi podala môj paplón,do ktorého som sa samozrejme hneď zahryzla.Pretože toto keď budú strhávať...viete si to predstaviť?

Nečakali sme dlho a doktor sa vrátil aj s nejakou fľaštičkou kde bol nejaký roztok čohosi.Vraj keď to popolieva to pôjde lepšie a aspoň mám hneď aj dezinfekciu a teda rana by sa maa zahojiť bez zápalu.

Trochu mi to teda popolieval a začal pomaly strhávať od lakťa k zápästiu.Štípalo to ako čert no ja som len pevnejšie hrýzla do paplóna a držala som nech to už dokončí.Radšej som sa tam ani nedívala.Keď už mi to konečne celé strhol po si 15 min boja čo sa mi zdalo ako večnosť,zhrozil sa.

"Preboha" vyjachtal zo seba "čo má zase sakra toto znamenať?!".Pozrela som sa teda na svoju ruku a pustila paplón z úst. Až teraz mi došlo,že som v tej ruke mala zapichnutú ihlu,mala som tam infúziu.Ihla však bola vytrhnutá a mala som na tom mieste modrinu.Šokovalo ma však,že cez celé to miesto som mala do mäsa vyryté meno mojej nebohej sestry.Klára.

Nevydržala som to a hneď som omdlela.