4.Záhada

1.1K 75 2
                                    

Ani nevieme ako sme zaspali no rozhodne sme nespali dlho.Možno tak hoďku-dve...no o 6:00 sme už len počuli tresknutie dverami.Zľakli sme sa a vyleteli z postele.Dnu priam vtrhla naša matka,začala rýchlo rozostierať okná a kričala:

"Dievčatá,vstávame,budíček!Ak chcete niekam vôbec ísť samozrejme.Rýchlo prezliecť,dolu na raňajky a chystať.Veva príde čo nevidieť."

My už teda keď sme boli hore,hoci neskutočne unavené,tak sme začali pomaly kráčať smerom ku kúpelni.Neochotne sme si spravili rannú hygienu a prezliekli sa.Vliekli sme sa po chodbe,dolu schodmi a smerom k jedálni kde už na nás čakali raňajky na stole.Najedli sme sa teda,porozprávali sa s rodičmi a išli si hore baliť a chystať sa.Čo sa však stalo bolo priam šokujúce.Keď sme prišli k dverám našej izby boli zamknuté...zvnútra!Do šľaka!Čo teraz?!Zleteli sme schody dolu a vbehli do jedálne.Okamžite sme situáciu oznámili rodičom.Obaja na nás šokovane pozreli a všetci sme vybehli naspäť hore.Najprv skúšala otvoriť matka:

"Ako sa vám toto sakra podarilo?!Zabuchli ste za sebou?"

Pozrela som na sestru.Tá len pokrútila hlavou.Tak vyskúšal ešte otvoriť otec:

"Pokiaľ to nepôjde po dobrom,tak tie dvere aj vyvalím.Je mi to jedno.Vy dve ste už dávno mali byť nachystané,Veva tu už bude každú chvíľu!!!"

Lenže tie dvere proste nešli otvoriť aj keď do nich otec niekoľkokrát tresol ramenom.Naštval sa a zavolál zámočníka,ktorý našťastie bol blízko takže bol čoskoro u nás.Keď už konečne otvoril tie prekliate dvere,čo sme zbadali nás šokovalo.Dvere síce boli zamknuté zvnútra ale kľúčik nebol v zámke,bol na obvyklom mieste,nedotknutý,ako sme ho nechali.Poďakovali sme sa,rodičia zaplatili a odišiel.Ale vôbec sme to nechápali.Ako sakra sa zamkli tie dvere keď kľúčik bol ako bol?!Čo sa tu sakra deje?!Rodičia zišli opäť dole a my sme sa teda pobalili a nachystali.Len čo sme zavreli kufre,zazvonil zvonček pri vchodových dverách.Veva prišla pre nás.Tak sme hneď schmatli kufre a leteli dolu.Zvýtali sme sa s Vevou a rozbehli sa do auta,hlavne preč od toho prekliateho domu.Boli sme radi,že budeme mať aspoň chvíľu kľudu.A naša cesta mohla začať.

Moja kamarátka AnaМесто, где живут истории. Откройте их для себя