Moja kamarátka Ana

8.Pravda a lož

Je toto možné?Vlastný doktor.Správa sa ku mne inak ako k len obyčajnej pacientke.A ten pohľad.Je taký neobyčajný.Nechápem to.Čo sa to zas sakra deje?

Ako som vravela,je to postarší pán ale vyzerá milo.Tipujem mu tak okolo tej 40-tky nakoľko má už nejaké tie jemné vrásky a zopár šedín.Ale je vidno že sa o seba stará.Do práce chodí vždy upravený.Pleť má oholenú dohladka a podlhšie,jemné vlasy začesané dozadu.Taký sympatický chlap.A je aj celkom vysoký.Za mlada to musel byť riadny fešák,vzhľadom na tmavohnedé vlasy a tmavomodré oči.Jeho žena a deti musia byť veľmi radi,že ho majú.Musí to byť skvelý muž a milujúci otec.

Sakra!Vážnem tu básnim o vlastnom doktorovi?Veď je raz tak starý,ako ja.A navyše,určite má doma milujúcu rodinu.Čo mi už načisto preskočilo?Rodičia by ma zabili,keby som si začala s takým mužom.Hoci je to doktor,rodičia by si s ním pravdepodobne dobre rozumeli ale jednoducho ten vekový rozdiel je moc veľký.To by nám už neprešlo.

Dobre,stop!Stačí už naozaj.Mala by som premýšlať radšej nad niečim iným.Ale nad čím?Hmmm.

Sakra!Rodičia!Zabudla som sa spýtať na rodičov!Och ty krava sprostá!Lena spamätaj sa už konečne!Och toto bude ešte nadlho.Snáď sa ešte vrátia a nezabudnem už využiť šancu.

Z premýšlania ma vytrhol zvuk krokov.Išli z chodby a blížili sa k mojim dverám.Zrazu niekto vstúpil dnu.Sestrička.Bože!Úplne som na ňu zabudla.Taká mladá a sympatická. Pozrela na mňa,usmiala sa,podišla k postely.Pozrela sa na tácku.Keď videla že je prázdna a všetko som zjedla a vypila,vzala ju a odniesla preč.Potom sa už však nevrátila.Zrejme ju poslal doktor.
😋😋😋
Čas mi utekal rýchlo.Ani som sa nenazdala,opäť prišla Veronika s ďaľšou táckou.Obed.Som veľmi zvedavá,čo to bude.

Podišla k mojej posteli a opäť položila tácku na stolík a sadla si na stoličku. Zacítila som sladkastú vôňu.Pozriem na tácku.Cesnaková polievka,šiška s džemom a kakao.Och voňalo to skvelo a ja som sa na to opäť vrhla.Bola som neskutočne hladná.

Veva sa musela len nadomnou usmievať.Vrhala som sa na jedlo akoby som týždeň nejedla.
"Som rada,že ti chutí." poznamenala po chvíli jemného smiechu.Ja som sa samozrejme musela zasmiať tiež.Pri predstave ako komicky musím vyzerať.Keby ma len teraz videli rodičia.Tí by mi dali.

Rodičia!Musím sa na nich popýtať.Skoro som zabudla.Zas.
"Veva?Boli tu moji rodičia?Boli ma pozrieť?" spýtala som sa s upriameným pohľadom.
"No...vieš...oni...prepáč ale nie.Neboli tu." povedala Veronika váhavo.Počula som ako sa jej jemne trasie hlas.Nepáčilo sa mi to.
"Ale prídu,však?" povedala som sklamane.Veronika len mikla pleciami.
"Prepáč,musím už ísť.Dobrú chuť a zjedz všetko prosím." s týmito slovami sa zdvihla a odkráčala preč.

Čo sa to tu sakra zase deje?!Ona mi niečo tají,ja to viem!Len musím zistiť čo.Vôbec sa mi to nepáči.Stalo sa snáď niečo aj rodičom?Dúfam,že nie.To by som nebola už len jedináčik ale aj sirota.Neviem si to predstaviť čo by somnou bolo.Ale ani nechcem.Och až ma zamrazilo.Po tele mi prešli zimomriavky.Fuj.

Z myšlienok ma opäť strhol príchod.Prišiel ma znova skontrolovať doktor.
"No ako sa cítime?" opýtal sa znova s úsmevom.
"Cítim sa dobre.Hlavne keď mi tu vyvárajú samé dobroty a mám takú skvelú spoločnosť." opätovala som mu úsmev.Zase sa na mňa tak pozrel,znova ten pohľad.To už ale nemyslíte vážne.No to snáď nie.On sa usmial.Krásny biely úsmev.Sakra Lena spamätaj sa.
"Som rád,že sa ti u nás páči." a s týmito slovami sa pobral ku dverám.
"Počkaj! Teda počkajte!Pardón." zakričala som naňho v rozpakoch.Úplne som cítila tú červeň na mojich lícach.Čo sa to somnou sakra deje?!
Otočil sa však:"Áno?Čo ešte potrebuješ?Chýba ti snáď niečo?" opýtal sa s jasnými obavami.
"Nie všetko je tu super...ja len...či by ste mi nevedeli niečo povedať o rodičoch?Neboli tu zamnou a mne sa to vôbec nepáči." povedala som mu to narovinu.
"Neviem čo ti povedať,prepáč."
"Prosím,je to pre mňa dôležité!Začínam sa o nich báť."
"Prepáč,tu naozaj nič nezmôžem.Nemôžem ti nič povedať." smutne na mňa pozrel,sklonil hlavu a odišiel.

Čo sa to tu doparoma deje?!Čo to tu všetci na mňa hrajú?! O čo im ide?! Čo to predomnou skrývajú?! Musím na to prísť.Čím skôr,tým lepšie.Bude to však náročné.Ale ja na to jednoducho musím prísť.Musím!Musím vedieť,čo sa to okolo mňa deje!Len ešte prísť ako na to.