The White Wolf [SK]

Chapter 2

Ako náhle som ho začula, zalapala som po dychu. Moja vlčica vo mne od šťastia zavyla. Dokázala som sa ovládnuť a nedať na sebe nič najavo, ale moje srdce bilo o stošesť. To nie je možné. To nemôže byť pravda. Práve som našla svojho spriazneného. Len čo som si uvedomila, čo sa to deje, zvrtla som sa na päte a šprintovala som odtiaľto ako rýchlo som len vedela. Vďaka bohu, že si dokážem blokovať svoj pach, tým ma aspoň nemohol ucítiť. Musel si myslieť, že som človek.

-On je náš spriaznený!- Vlčica vo mne od radosti zavyla.

-Vráť sa k nemu! Musíme ho spoznať-

-Tak to určite nie! Dobre vieš, že nemôžeme mať spriazneného! Dohodli sme sa na tom tak sa proti mne teraz neobracaj!-

-Ale on sa o nás postará! Je to náš spria...- zablokovala som jej myšlienky pred tým ako dopovedala.

Toto nie! Čo som komu urobila? Ja som nechcela spriazneného! Ja som ho nechcela! Prečo sa to musí diať práve mne? Nemôžem si dovoliť ho spoznať. Iba by som mu ublížila. Mohol by sa kvôli mne dostať do nebezpečenstva.

Utekala som ako som len vládala. Nemohla som sa premeniť na vlka lebo by ma mohol zahliadnuť. Už som videla tú známu cestičku a konečne som vybehla z lesa. Neohliadnuc okolo seba som nevedomky vybehla na hlavnú cestu a predo mnou sa zjavilo trúbiace auto. Rýchlo som odskočila z cesty na druhú stranu a dopadla som na zem, pri čom sa mi podarilo rozbiť koleno. Vždy lepšie, ako by som mala byť zrazená autom alebo čeliť jemu. Šofér auta len nadávajúc pokračoval ďalej a nezastavil sa. Keď mi auto prestalo prekážať vo výhľade na les, uvidela som medzi stromami čierno-čierneho vlka s očami zlatistej farby. Bez ďalšieho premýšľania som sa postavila a bez ohľadu na bolesť v kolene, som bežala ďalej až kým som nevbehla do domu a s výdychom sa zviezla na podlahu, keď som za sebou zabuchla dvere.

„No super, už si doma. Ako bolo? Bola si nej.." Cassie vyšla z kuchyne a keď zbadala moje koleno, v strede vety sa zastavila. „Kriste pane! Čo sa stalo? Si v poriadku? Čo sa stalo??" pribehla ku mne, hodila sa pri mňa a začala si ma celú obzerať

„Nič sa nestalo Cassie. Len som bola behať a vieš ako dlho som nikde nebola. Vyšla som z cviku, zle som stúpila a takto to dopadlo" Existuje nejaká cena pre najlepšieho klamára? Práve by som prijala ocenenie za výkon.

Zamračene si ma premerala, ako by mi neverila a čakala kým jej poviem pravdu, ale potom len povedala „Treba ti to ošetriť" Postavila sa, podala mi ruku a tým pomohla postaviť sa aj mne.

„Občas zabúdaš, že sme vlci a máme nejaké tie uzdravovacie výhody. Zahojí sa to do hodiny" pokúsila som sa uvoľniť situáciu a zjavne to pomohlo, pretože sa na mňa usmiala a povedala

„Máš pravdu, ale aspoň ti to vydenzifikujem" a odišla po lekárničku do kuchyne.

Odkrývala som do obývačky a sadla si na pohovku. Cassie sa vrátila už aj s lekárničkou a položila ju na stolík pred pohovkou. Vybrala z nej 3% peroxid vodíka a vatičku a kľakla si predo mňa.

„Kde je Jim?" spýtala som sa, keď mi Cassie priložila mokrú vatičku na ranu a ja som pocítila mierne štípanie.

„Išiel za Alfom Jamesom niečo prebrať"

„Prečo si nešla aj ty s ním? Určite si máte čo povedať. Doteraz ste v podstate ani nemali možnosť sa porozprávať" A to len kvôli mne. Pretože sa ma snažíte chrániť.

Cassie zdvihla pohľad z môjho kolena a zadívala sa do mojich očí.

„Ešte bude možnosť sa stretnúť" jednoducho mykla plecom, krvavú vatičku položila na stolík a vytiahla druhú a znova sa venovala môjmu kolenu.