The White Wolf [SK]

Chapter 18

S povzdychom som sa postavila z postele a obliekla si tričko, ktoré bolo zhodené na zemi. Zo skrine som si vybrala oblečenie a vošla do kúpelne, kde som sa osprchovala a dala do poriadku. Využila som vedomie, že nikto nebol v dome, lebo išli trénovať a rozhodla sa ísť spoznať toto miesto, ktoré je odteraz mojim novým domovom. Zo stolíku som zobrala tú prázdnu tácku jedla a vyšla z izby s úmyslom nájsť kuchyňu. Zišla som dolu po schodoch a vošla cez prvé veľké dvere, ktoré som uvidela a na šťastie to bola kuchyňa. Podišla som k drezu, umyla riad a potom si utrela ruky do utierky. Bola to veľká kuchyňa takého horského nádychu presne ako celý tento dom.

Z kuchyne viedli ďalšie obrovské dvere do obývacej izby. Bola veľmi priestranná ale prvá vec, čo ma tu zaujala bola obrovská knihovňa plná kníh. Neodolala som a podišla som ku nej obzerajúc si knihy. Všetky boli už staršie, niečo mali odžité a určite mali svoju históriu. Zazrela som jednu, ktorá ma zaujala. Bola to kniha o dávnych legendách vlkov. Vybrala som ju z poličky a otvorila ju. Čo ma prekvapilo bolo to, že bola ručne písaná. Listy boli už zožltnuté a poznačené časom. Musela sa presúvať z generácie na generáciu.

"Hľadáš niečo?" začula som za sebou a od ľaku mi skoro vypadla tá kniha z rúk. Otočila som sa len aby som zazrela Mindy ako na mňa povýšene hľadí.

"Ehm.. Nie, len ma zaujala kniha" Povedala som a vrátila knihu na poličku.

"Nemala by si sa tu takto sama potulovať" povedala a oprela sa o trám dverí.

"Mindy, daj si pohov" povedalo otrávene dievča, čo vošlo do miestnosti a prevrátilo očami.

Bola to pekná mladá dievčina, mohla byť odo mňa o pár rokov staršia. Podišla až ku mne a celú cestu sa niesla s takou ľahkosťou a vrelo sa na mňa usmievala. "Ty musíš byť Zafira. Konečne mám tú česť" povedala a hravo ma drgla do ramena vyvolávajúc tým úsmev na mojej tvári "Ja som Alice. Treyová sesternica" šibalsky na mňa mrkla a ja som zaregistrovala Mindy, ako si niečo otrávene zamrmlala a odišla z miestnosti.

"Nevšímaj si ju" povedala Alice a mávla rukou, akože si nemám robiť starosti. Je celkom sympatická.

"Ehm.. Prepáč, že sa pýtam, ale nemali ste trénovať?"

"Nie, chalani trénujú zvlášť. Boja sa totiž že im nakopeme zadky" zasmiala sa a prešla ku sedačke na ktorú sa volne spustila. "Je pravda, že máš schopnosti?" spýtala sa so záujmom v hlase, zatiaľ čo sa hrala so svojimi čiernymi vlasmi.

Chvíľu som váhala, či jej odpovedať ale tak myslím si, že skôr či neskôr to aj tak každý zistí. "Áno, mám tri" povedala som a jej sa rozžiarili oči.

"Nechcela som tomu uveriť, keď som o tebe prvýkrát počula" zasmiala sa no potom zvážnela. "Mrzí ma, čo ti urobil moj bratranec"

Nechápavo som sa na ňu pozrela "Čo tým myslíš?"

"No, že si ťa označil bez tvojho dovolenia. Je jedno prečo sa neovládol, proste to nemal robiť keď si to nechcela" vravela a pritom z nej vyžarovala úprimnosť.

"To je už jedno. Áno, nemal to urobiť, ale už to na tom fakte nič nezmení" povedala som to, ako som to cítila.

"Je dobre, že to tak berieš. Ja by som toho svojho zabila, keby mi to urobil" zasmiala sa.

"Nevravím, že som ho nemala chuť zabiť" povedala som a tiež sa zasmiala.

"Hej, počul vás celý dom, keď ste sa hádali" znova sa zasmiala a prehodila si vlasy za plece. "Už sa dávali návrhy na stávky, že kto zabije koho prvý, ale zakročil Alfa a zničil nám zábavu"