The White Wolf [SK]

Chapter 8

Na sucho som preglgla a vyjavene sa zadívala na Jamesa. Nemusela som sa ani pýtať, čo všetko vie, lebo mi to bolo nad mieru jasné.

"Prečo ste mu to povedali?! Nemali ste na to právo!" povedala som s mierne zvýšeným hlasom ale so značným hnevom.

"A čo si si myslela? Že sa o ničom nedozviem? Mám plné právo vedieť o všetko, čo sa ťa týka" Povedal Trey pred tým ako mohol James čo i len odpovedať.

"Presne to som si myslela! Ty nemáš právo na nič, čo sa týka mňa" nahnevane som sa postavila z kresla a darovala mu namosúrený pohľad.

Zjavne ho to nahnevalo, pretože zaťal päste a rovnako vystrelil z kresla.

"Mýliš sa, ja som jediný, ktorý má právo na toto všetko!" rukami naznačil siluetu celej mojej osoby.

Zavrčala som a Treyovi myklo kútikmi. Jemu to príde vtipné?!

"Ty nemáš právo na nič! Pokiaľ viem, nie som označená nikým a ani nebudem tak si prestať nárokovať!" teraz som naňho už kričala. Nemôžem uveriť, že som sa ocitla v tejto situácii.

"Hah, to sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Môžem si ťa označiť čo i len teraz hneď" povedal a pristúpil ku mne a ja som sa naňho vyjavene dívala. Krv vo mne vrela

"Len to skús a uvidíš čo ti urobím!" zavrčala som a surovo ho od seba odsotila.

"Tak dosť! Prestaňte obaja!" Skríkol na nás James so svojím Alfa hlasom. "Okamžite sa ukludnite a obaja si sadnite!"

Trey nesúhlasne zavrčal, no nakoniec tak urobil, narozdiel odo mňa. On nie je môj Alfa a nemá mi čo rozkazovať.

"Prišla som vám povedať, že sa chystajú zaútočiť o dva týždne. Je to nejaká svorka ktorej velí Alfa Viktor. Je ich dosť a budú pripravený na boj" povedala som so stále nahnevaným hlasom.

Sadla som si naspäť do kresla a Treyovi som venovala nenávistný pohľad. Jeho pohľad sa nelíšil. Sršal z neho hnev.

"Nevieš ktorý deň a približný čas?" Jamesov hlas ma prinútil presmerovať pohľad na neho.

"Nie, ničom takom sa vo vízii nebavili. Mali schôdzu, na ktorej im povedal aby poriadne trénovali a načerpali energiu na boj"

"Vravela si, že vieš vyvolať vízie. Nevedela by si zistiť presne ktorý deň? Aby sme sa pripravili" do konverzácie sa zapojil Simon.

"Áno to viem, ale na to musím byť veľmi kludná a sústredená a momentálne nie som ani jedno" znova som sa škaredo pozrela na Treya.

"Prosím len to skús" poprosil James

"Ugh. Fajn. Pokúsim sa" zavrela som oči a snažila sa sústrediť hodnú chvíľku, ale to sa proste nedalo, keď tu bol on v miestnosti a ja som na sebe cítila jeho pohľad. Akoby to nebolo málo, tak určite aj James a Simon na mňa pozerali a niečo si šepkali. Hlboko som sa nadýchla, ale stále som sa nedokázala uvoľniť, tak som to vzdala. Otvorila som oči a nemýlila som sa. Všetci traja sa na mňa s očakávaním pozerali.

"Prepáčte, ale ako sa mám sústrediť keď sa na mňa všetci pozeráte a dačo si šepkáte?" vyštekla som a všetci sa zatvárili previnilo. Vzdychla som si a niečo mi napadlo. "Potrebujem ísť von. Tam sa mi podarí uvoľniť" postavila som sa a vyšla som z pracovne.

Všetci traja ma okamžite nasledovali ako také malé káčatká. Prišlo mi to komické. Vyšla som z domu, dole z terasy a kráčala som ešte takých desať metrov od domu, kde som sa zastavila. Pozrela som sa na nočnú oblohu, ktorá bola plná jasných hviezd. Normálne som sa na moment pozabudla a zatvorila oči. 

Snažila som sa nevnímať jeho vôňu ani jeho prítomnosť, lebo som vedela, že stál pár metrov odo mňa. Započúvala som sa do spevu svrčkov a sústredila som sa na tvár Alfu Viktora keď v tom to prišlo. Stratila som svoju rovnováhu a zacítila som, ako ma niekto zachytil pred pádom.

***

♦ "Aký je plán, Alfa Viktor?" spýta sa neznámy muž

"Zaútočíme o dva týždne v sobotu okolo obeda. Myslím, že máme dostatok času, aby sme sa poriadne pripravili. Obkľúčime ich dom a udrieme nečakane. Nebudú mať šancu. Vy odpútate ich pozornosť, zatiaľ čo ja sa postarám o ich Alfu a jeho nástupcu a celá svorka prejde na moju stranu. Nebudú mať na výber." zákerne sa zasmial na svojom pláne. ♦

***

"Nie!" vykríkla som a vyletela som do sedu len aby som zbadala ustarostený pohľad Treya. Och nie. Nemôžem dopustiť aby sa mu niečo stalo. Očami som vyhľadala Jamesa a postavila sa z gauča, na ktorom som bola položená.

"O dva týždne v sobotu okolo obeda. Chcú mať dostatočný čas na prípravu. Chcú obkľúčiť dom a udrieť nečakane. Jeho svorka má odpútať pozornosť tej vašej a Viktor sa chce zbaviť vás a... a vášho nástupcu..." pozrela som sa na Treya a potom znova na Jamesa, ktorému momentálne stmavol pohlad "...Chce si privlastniť vaše teritórium a celú svorku a kto sa nebude chcieť podriadiť... zabije ho"

"Zafira, ani nevieš, akí sme ti zaviazaní. Práve si nám dala čas na prípravu. Dala si nám šancu na to, aby sme ich porazili" srdečne mi James poďakoval a venoval mi úprimný úsmev, ktorý som mu opätovala.

"Už by som mala ísť, je veľmi neskoro" a zajtra mám školu... A nedokážem byť v jeho prítomnosti.

Trey sa na to okamžite postavil "Nenechám ťa ísť takto neskoro domov samú. To nie je rozumné"

Oh, teraz na mňa ideš s rozumom..."Som autom, nie pešo. Autom to je blízko" prevrátila som očami.

"Trey má pravdu. Nie je rozumné šoférovať sama a takto neskoro. Kludne ostaň cez noc tu" Zapojil sa do toho James.

"Alfa, nemáme izbu navyše. Voľné izby ešte stále nie sú dokončené" pripomenul mu Simon.

"Môže zostať v mojej. Mám veľkú postel" navrhol Trey, čo ma prinútilo zasmiať sa.

"Hej, dobrý vtip. Ten ti vyšiel." zakrútila som hlavou "Okrem toho, nemám tu žiadne veci na spanie"

"Ja ti dačo nájdem" navrhol Trey. Nejaký bol akčný.

"Jim a Cassie nevedia kde som a určite sa už strachujú" argumentovala som ďalej.

"Otec sa s nimi spojí a dá im vedieť, však?" Trey sa pozrel na otca ktorý len nemo prikývol a Trey sa víťazne usmial. Prižmúrila som naňho oči.

-No tak, obe vieme že to chceš. Si unavená tak isto ako ja a cesta domov je dlhá a ja chcem už spať- ozvala sa moja vlčica, čo ma len prinútilo prevrátiť očami a porazenecky si vzdychnúť.

"Fajn" stačilo jediné toto moje slovo, aby sa na jeho tvári objavil ten jeho nádherný, žiarivý úsmev.