The White Wolf [SK]

Chapter 19

Ležali sme oproti sebe na brehu rieky, nahí a stále mokrí od vody. Nič sa medzi nami nestalo, ak vás to zaujíma, iba sme tam tak ležali. Prešla som sa po jeho perách končekom svojho prsta, zatiaľ čo on ma držal v náručí. Mal ich také jemné a sladké a ja som mala chuť sa do nich znova zahryznúť, pobozkať ich. Pozerala som sa na ne tak intenzívne, akoby mi mohli povedať všetky tajomstvá sveta. Nechcela som zdvihnúť pohľad. Pretože ak by som ho zdvihla, mohla som objaviť jeho spýtavý pohľad, nedočkavý zistenia, akým smerom ubiehali moje myšlienky. A ja som nebola v tej sile mu to povedať, pretože som to jednoducho nevedela. Milujem ho? Je toto čo cítim láska? Nikdy neopustí moju myseľ, je stále tam, v mojej hlave. Bol tým pevným bodom v mojom chaotickom živote. A verte tomu že som ho vo svojom živote potrebovala a ja som si to len teraz začala uvedomovať.

Bol to divný pocit, dokonca desivý ak mám pravdu povedať. Ako sme sa z úplných cudzincov mohli stať takými blízkymi za taký krátky čas a myslieť na to, ako sme bez seba dokázali doteraz žiť? Pretože teraz by som si bez neho nevedela predstaviť život. Viem, že som ešte mladá, obaja sme. Väčšina ľudí by to brala za hlúpe a naivné a možno by aj mali pravdu. Mohla som toto všetko cítiť za tak krátky čas, alebo to je všetko kvôli tomu vlčiemu putu? Bola som už konečne pripravená sa tomu celá odovzdať?

"Na čo myslíš?" spýtal sa šepkajúc a hrajúc sa s mojimi vlasmi.

Konečne som zdvihla pohľad a zadívala sa do jeho očí. "Na to, ako si mi nečakane prevrátil život hore nohami" slabo som sa usmiala a jemne mu prešla ukazovákom po línii jeho sánky.

Sladko sa usmial a povedal "Som rád, že som ti mohol vstúpiť do života"

Zasmiala som sa "Ty si doňho nevošiel, ty si sa doňho vkradol a bez môjho dovolenia si si ma privlastnil"

Jeho pohľad padol na môj znak a jeho výraz trochu zvážnel keď sa pohľadom vrátil k mojim očiam "Ty to ľutuješ?" spýtal sa skľúčeným hlasom.

"Jasné že nie" okamžite som zakrútila hlavou "len som z toho celého zmätená" uprene na mňa hľadel a počúval každé jedno slovo, ktoré zo mňa vyšlo "Cítim niečo, čo som nikdy necítila a desí ma to. Je to niečo, čo ma núti zostať pevne na zemi napriek tomu, že mám chuť lietať. Núti ma to sa ťa pevne držať a nikdy ťa nepustiť" pripadala som si hlúpo, že som mu tu hovorila ako to cítim, ale on?
On sa na mňa pozrel s toľkou nehou. Mala som sa chuť utopiť v jeho pohľade, čo ma desilo. S povzdychom som sa postavila a tým si získala jeho nechápavý pohľad.

"Mali by sme ísť" povedala som a podala mu ruku, aby som mu pomohla vstať.

Do domu sme sa rozhodli vrátiť v ľudskej podobe. Obaja sme sa obliekli a chytili za ruky. Pomaly sme kráčali medzi stromami a zhovárali sa. Hovoril mi o tom, aké to bolo vyrastať vo svorke, ako sa naučil ovládať svoje premeny a ako pri ňom jeho mama stále bola a podporovala ho, zatiaľ čo otec mal na starosti vedenie svorky. Uvedomila som si, že s jeho mamou som ešte nemala tú česť sa zoznámiť, ale povedal mi, že sa so mno už chce veľmi zoznámiť. Pýtal sa ma na mojich rodičov, zaujímalo ho akí boli. Samozrejme, že som o nich hovorila s láskou, pretože pre mňa boli a vždy budú veľmi dôležití, i keď už nie sú so mnou. Hovorila som mu o tom, ako som zo začiatku nevedela ovládať svoje schopnosti a všetko, čo som cítila, cítili Cassie aj Jim.

Ako sme boli od domu asi takých 300 metrov, zrazu odo mňa Trey z ničoho nič odletel a narazil do stromu. Zjavilo sa tu asi päť vlkov. Stála som tam v šoku a nechápala, čo sa to dialo. Kde sa tu zjavili? Počula som, ako Trey zúrivo zavrčal a v sekunde sa premenil na vlka. Hodil sa na jedného a hryzol ho do krku. Vlk v momente dopadol bezvládne na zem a zmenil sa na svoju ľudskú podobu. Jeden hnedý vlk sa zo zadu hodil na Treya a začal ho hrýzť no zrazu padol na zem od bolesti, ktorú som mu spôsobovala a zvíjal sa tam na zemi. Umučila by som ho k smrti, keby na mňa neskočil nejaký vlk a neodviedol tým moju pozornosť. Pádom som si silno udrela hlavu o niečo tvrdé a od bolesti som zakňučala, čo vyrušilo Treya. Stratil pozornosť a keď sa na mňa pozrel, či som v poriadku, sivý vlk sa mu zakusol priamo do krku a Trey padol bezvládne na zem. Z plných pľúc som zakričala, keď sa Trey premenil na svoju ľudskú podobu a nehybne tam ležal.

(Odporúčam si pustiť, pre atmosféru)

Rýchlosťou svetla som sa postavila, zabúdajúc na svoju bolesť hlavy a pribehla som k jeho bezvládnemu telu. Klesajúc na svoje kolená som sa celá roztriasla. Nevnímala som to, že sa tu z lesa zjavili ďalší vlci ani to, že sem na pomoc pribehli vlci zo svorky. Vnímala som len jeho nehybné telo predo mnou. Kričala som naňho, triasla som s ním, aby sa prebral. Tlačila som mu na krk, aby som zastavila krvácanie. Snažila som sa mu dať prvú pomoc, ale on sa nechytal. Bola som celá od jeho krvi, keď som si uvedomila, že Trey je mŕtvy. Jeho pohľad bol prázdny.

Od žiaľu som sa prikrčila nad jeho bezvládnym telom a jednu ruku som položila na jeho nehybnú hruď. Druhou rukou som chytila tú jeho a priložila ju na svoju tvár, celú mokrú od sĺz. Zavrela som oči a v tej večnej chvíli som si predstavila jeho prítomnosť, ako bozk na rozlúčku, ktorý som nikdy nedostala. Moja myseľ sa snažila udržať v tom okamihu, aby ho udržala na blízku, ale čas plynul a jeho duch odchádzal. Kričala som. Kričala som tak silno, až som stratila hlas, ale neprestávala som. Tá ukrutná bolesť a prázdnota, ktorá vo mne pretrvávala bola neznesiteľná. Svojim odchodom si so sebou zobral aj moju dušu. Bez neho som bola nikto.

Cítila som, ako sa okolo mňa ovinuli cudzie ruky a snažili sa ma od Treya odtrhnúť, no ja som sa bránila a spôsobila mu bolesť.
Padla som na Treyové bezvládne telo a päsťou ho buchla do hrude, aby sa prebral. Prosila som ho aby ma tu nenechával. Snažila som sa ho vrátiť k sebe, chcela som ho privolať naspäť ale nič nepomáhalo. Myslela som na to, ako by som ho uzdravila ale všetko bolo márne.

Pocítila som ostrú bolesť na svojom ramene a bezvládne som padla na zem. Jediné, čo som videla pred tým ako som upadla do bezvedomia, bol jeho prázdny pohľad bez duše.

Koniec.

Dúfam, že sa vám páčilo čítanie tohto príbehu tak, ako mne písanie. Venovala som tomu svoj čas a myšlienky a snažila som sa ho napísať tak, aby bol zaujímavým a niečim jedinečný. 😊
-A