The White Wolf [SK]

Chapter 6

"Alfa James! Musím s vami hovoriť! Je to súr..." zamrzla som v pohybe keď som ho tam uvidela.

Akonáhle ma uvidel, postavil sa z kresla a zaskočene sa na mňa díval. V tvári zmetený výraz. Prehrávalo sa v ňom toľko emócii, že bolo nemožné nejakú z nich zachytiť. 

Čo teraz? Ako som nemohla myslieť na ten fakt, že je v tejto svorke a len tak sem bez ohlásenia vtrhnúť? 

-Mne to nevadí, aspoň som znova uvidela nášho spriazneného- zvýskla vlčica od radosti.

"Zafira, aké milé prekvapenie. Ako ti pomôžem?" spýtal sa prívetivo James, no ja som nespustila oči z Treya. 

Trey sa prekvapene pozrel na Jamesa a znovu na mňa a potom znovu na Jamesa. "Otec? to čo je? Vy sa poznáte?" 

Otec? Čo že to prosím povedal? Otec? James je jeho OTEC? To ho robí budúcim Alfom svorky.

-A nás jeho Lunou!!!- radostne vyskakovala moja vlčica.

James sa pozrel na Treya "Áno synak, toto je dcéra mojich starých známych, Zafira Belle Blackwood.

Super James, môj rodokmeň by si mu nechcel ukázať? Už dávno mi nikto nepovedal celé meno.

"Ja viem kto to je otec. To je ona" povedal Trey a pritom zo mňa nespustil svoj hlboký pohľad. Och bože. Ono to teraz prepukne.

"Čo tým myslíš?" James mu daroval nechápavý pohľad.

"No to je predsa ona! Moja spriaznená!" povedal to so zvýšeným hlasom a ja som na sucho prehltla.  Oh nie, nie, nie... Prečo?!

James sa naňho zarazene pozrel a potom presmeroval pohľad na mňa a znova naňho.

"Trey, ale ona nie je človek. Si si istý, že to je ona?" 

"Jasne že som! To je ona" povedal a urobil ku mne dva kroky no ja som okamžite cúvla a mojej vlčici sa to zjavne nepáčilo. 

Ničil ma ten jeho zmetený výraz. Toto napätie v tejto miestnosti ma dusilo.

"Čo tým myslíš, že nie je človek? Však z nej necítiť vlčicu. Len mi nehovor, že je upír" povedal s hrôzou v hlase.

Pch! Prosím?! "Čo že?! Ja nie som žiadna krv cicajúca beštia!" Toto si vyprosím! A okrem toho, upíri smrdia!

"Trey ona je vlčica, len má schop..."

"Alfa!" prerušila som Jamesa skôr ako by mu všetko prezradil. Čo si neuvedomuje, že ho tým vystavuje nebezpečenstvu?! 

Obaja sa na mňa zaskočene pozreli.

"Neprajem si aby to vedel. Vy dobre viete prečo" musím sa sústrediť na hlavný dôvod mojej návštevy. "Musím vám niečo súrne povedať. Je to naliehavé. Ale len medzi štyrmi očami" 

Och nie. Nech sa na mňa nepozerá tým skľúčeným pohľadom. Ubíja ma to. 

"Trey, nechaj nás osamote" Povedal James a Trey mu venoval zaskočený výraz.

"Ale otec..." začal, no James mu skočil do reči.

"To je rozkaz Trey." teraz už použil svoj Alfa hlas.

Trey sa na mňa poslednýkrát pozrel, prešiel okolo mňa a zatvoril za sebou dvere. Od úľavy som si vydýchla. James naznačil, aby som si sadla a tak som aj urobila.

"Prečo si mi včera nepovedala že si spriaznená s mojim synom?" James sa spýtal, ako si sám sadal do svojho kresla.

"Pretože nie som. Ja nechcem spriazneného. Ja som sa oňho neprosila. A okrem toho odkiaľ som mala vedieť, že to je váš syn?" vážne som sa o tomto nechcela baviť, ale on si nedal povedať.

"Je jasné, že ste spriaznený. To nezaprieš" argumentoval ďalej.

"Ale ja to nechcem" odpovedala som možno trošku hrubšie ako by som mala, ale neovládla som to.

James napriamil obočie "Prečo ho odmietaš? Dobre vieš, že dlho to bez neho neprežiješ"

"Vy dobre viete prečo. Vy ste ten posledný, ktorý by tomu nemal rozumieť. Dobre viete ako dopadli moji rodičia pre moju ochranu. Nemôžem dovoliť, aby sa to zopakovalo s vašim synom. To by som neprežila." takto aspoň viem, že je nažive.

 I keď by to mali byť muky bez neho, ale bol by nažive. Keby mal umrieť pre to, že sa ma pokúsil chrániť... umrela by som spolu s ním. Moja vlčica by to nezvládla. 

"Ale toto mení situáciu. Musíš pochopiť..." 

"Nič to nemení." prerušila som jeho ďalší argument. "Pozrite, prišla som vám povedať niečo súrne, čo sa vás týka. Mala som víziu"

James sa na mňa ticho pozeral a čakal čo poviem.

"Videla som vašu smrť" bolo mi to nepríjemné mu to takto povedať, ale bola to moja povinnosť.

James sa napriamil a zamračil.

"Zafira prosím, povedz mi presne, čo si videla" 

***

Vyšla som z pracovne a cez chodbu som prešla do haly a von z domu. Pred dverami tam už neležal ten chalan, ktorého som uspala ale to ma neznepokojilo tak, ako ten obraz čo sa mi naskytol.  Trey sa opieral o kapotu môjho auta a uprene na mňa hľadel. S povzdychom som k nemu vykročila a zastala asi 5 metrov pred ním. Pre istotu.  Díval sa na mňa so zmiešanými pocitmi. Videla som na ňom skľúčenosť, hnev, zmätenosť. 

"Prečo ťa necítim? Vtedy pri jazere, ani včera v cintoríne? Ako je to možne?"

"Používam dobrý parfém. Maskuje môjho vlka" V podstate to nie celkom lož. Ak sa moja schopnosť berie za parfém tak to nie je lož vôbec.

Trey podozrievavo nadvihol jedno obočie "Veľmi vtipné. To nie je možné. žiaden parfém to nedokáže"

Ťažko som si povzdychla "Čo odo mňa chceš?" spýtala som sa so značnou bolesťou v hlase. 

"Ty sa ešte pýtaš? Si moja. Ani nevieš ako som sa cítil keď som si myslel, že si človek. Ale ty si jedna z nás" pristúpil ku mne o dva kroky no zastavil sa v pohybe keď si uvedomil čo som povedala. 

"Ja nie som tvoja. Nepatrím nikomu" a nepatrím nikam. Tak to vždy bolo a tak to aj ostane.

"Čo to vravíš?" s bolesťou sa na mňa díval. 

Prečo to musí byť také ťažké? Blbé vlčie puto. Keby ho niet tak sme pre seba cudzí ľudia.

"Si pre mňa stvorená.. ty to hádam necítiš?!" naliehavo ku mne podišiel a chytil ma za ruku.

Spôsobilo mi to zimomriavky. "Povedz. Ty necítiš to puto čo nás k sebe ťahá?" 

Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som sa naňho už nedokázala dlhšie dívať. Sklopila som zrak na zem, ale jeho druhá ruka ma prinútila zodvihnúť hlavu a znova sa naňho pozrieť.

"Ja som to nechcela" vytrhla som sa mu zo zovretia "Ja som o toto neprosila! Nechcela som ťa nikdy stretnúť. Ja nie som tvoja a ty nie si môj. Robím to pre tvoje dobro"

So slzami v očiach som sa ho snažila obísť, ale on mi vstúpil do cesty. Chcel niečo povedať, ale pred tým ako stihol vysloviť čo i len hlásku, prinútila som ho zaspať. Zavrel oči a jeho telo sa celé uvoľnilo. Pred drsným pádom som ho zachytila a opatrne položila na zem. Pohladila som ho po tvári a keď som sa postavila, vo dverách som si všimla Jamesa, ako nás sleduje.

"Je mi to ľúto Alfa. Robím to pre jeho dobro"

Poslednýkrát som sa pozrela na ležiaceho Treya a prešla som k dverám auta.

"Dajte mi vedieť, aký plán ste vymysleli. Rada vám v ňom pomôžem" bolo posledné, čo som mu povedala a nastúpila som do auta. Naštartovala som motor nasmerovala to domov.