The White Wolf [SK]

Chapter 15

Bežala som ako rýchlo som len vedela, no bolo to ťažké s tým neovládateľným smiechom.

"Počkaj keď ťa dolapím" zakričal na mňa so smiechom tesne za mnou.

"To sa ti nepodarí" zakričala som naňho naspäť a natočila dozadu hlavu aby som ho uvidela a to som nemala robiť.
Zle som stúpila a už som sa videla ako sa približujem k zemi, ale jeho ruka ma zachytila. Postavil ma pevne na zem a víťazne sa usmial.

"Čo si to pred sekundou vravela?" podpichol ma so širokým úsmevom na tvári.

"Chytil si ma len preto, lebo som sa potkla" smiala som sa ako som od neho cúvla o dva kroky.

"Kedy si sa naposledy premenila?" spýtal sa odrazu a ja som zastala. Kde sa vzala táto otázka?

"Naposledy? Heh..." neisto som sa naňho pozrela a on kývol hlavou na znak aby som odpovedala "Ehmm... asi tri roky dozadu?" neisto som odpovedala, alebo to už boli štyri?

"PROSÍM?!" pozrel sa na mňa s otvorenými ústami s celým zaskočeným výrazom. Myslím si, že takúto odpoveď nečakal. "Za celé tri roky si sa nepremenila? Vieš sa vôbec ešte rozprávať so svojou vlčicou?"

"Pch! Jasné, že áno. Bez nej by som to asi sama neprežila" urazene som odpovedala. Prečo by som sa nevedela rozprávať s vlastným vlkom? To je absurdné.

"Hej? Tak, čo ti hovorí práve teraz?" spýtal sa so založenými rukami na hrudi.

"Práve teraz? Pravdivo?" nervózne som sa zasmiala a on len prikývol. "Ehm... Aby som ťa nechala ma označiť" akonáhle som to vyslovila, jemu potemneli oči, oblízol si pery a ja som sa naňho zhrozene pozrela. "Čo samozrejme nevravím ja. A ja som tú tá, ktorá o tom rozhoduje. Takže si nevystrkuj svoje tesáky" doslovne myslené.

Myklo mu kútikmi, zjavne som ho pobavila "To mi bolo okamžite jasné" zahral vážnosť ale jasne mu mykalo kútikmi. "A nechceš sa teraz premeniť?"

Zaskočil ma tou otázkou. Jasné že chcela, umierala som túžbou znova behať ako vlk, ale bolo to riskantné "Ja neviem, čo ak ma niekto uvidí?" s neistotou som sa okolo seba poobzerala.

"Tak nech. Nikto sa ťa nedotkne pokiaľ som ja nažive" rozhodne povedal a ja som sa naňho proste musela usmiať. Však je taký rozkošný krásavec.

"Dobre" povedala som ako som si vyzliekla tričko a získala tým Treyov prekvapený výraz. "Hádam si nezničím premenou oblečenie a nepôjdem domov nahá" zasmiala som sa keď to pochopil. Kto nebol dlhšie vlkom, ja či on? "Ale nebudeme si nič rozumieť. Nie som vo tvojej svorke"

"Na to, aby sme to prežívali nepotrebujeme slová" povedal ako si vyzliekol tričko a mne sa naskytol ten najkrajší pohľad na jeho telo. Všimol si kam sa pozerám a s úsmevom nadvihol jedno obočie "Páči sa ti, čo vidíš?"