The White Wolf [SK]

Chapter 17

Prebudila som sa na strašné horko, čo som cítila. Priam mi horela pokožka a vrela krv v žilách. Vymotala som sa z Treyovho objatia aj z pod paplóna a podarilo sa mi dostať do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou ale nepomohlo to. Cítila som sa ako by som celá horela.

"Zafira?" započula som Treyov hlas tak som vyšla z kúpelne. Chcela som sa naňho usmiať ale namiesto toho som videla, ako sa ku mne približuje podlaha, až som na ňu škaredo dopadla a stratila vedomie.

***

Otvorila som oči a našla som sa ležať v Treyovej posteli, ale jeho nikde nebolo. Cítila som niečo chladné na čele a zistila som, že to bola studená utierka. Dala som si ju dole z čela a pomaly sa posadila. Bola som smädná, ale nikde som nevidela vodu. Pomaly som sa presunula na kraj postele a zvesila z nej nohy. Musela som tak ostať sedieť a predýchať bolesť hlavy a závrať.

"Zafira čo to robíš? Už aj si ľahni naspäť" začula som jeho znepokojený hlas, keď vošiel do izby. V rukách držal džbán vody a plný pohár.

"Smädná som" zašepkala som a Trey ku mne podišiel, podal mi pohár vody a džbán položil na stolík vedľa postele. Celý som ho vypila, podala Treyovi a on ho položil na stolík. Bola som neschopná prudkých pohybov.

"Ako sa cítiš?" spýtal sa s obavou v hlase a priložil mi ruku na čelo.

"Točí sa mi hlava a cítim sa jak želatína" zašepkala som so zavretými očami. Keď boli zavreté, bolo to o niečo lepšie.

"Poď, ľahni si naspäť" pomohol mi ľahnúť si a prikryl ma paplónom. Sadol si na kraj postele, chytil ma za ruku a ustarostene sa na mňa díval. Pozerala som sa naňho a nemohla som si nevšimnúť jeho krásu... Mal na sebe len jednoduché tričko a tepláky ale aj tak v tom vyzeral bohovsky.

"Čo sa stalo?" pamätám si len to, že mi bolo zle.

"Mala si systémový kolaps. Preťažený organizmus" povedal a prstami ma pohladil po tvári. "Po tej vízii si stratila energiu, ja som ťa hneď po nej označil, čo ťa len vyčerpalo ešte viac a ten tvoj útek bola čerešnička na torte" povedal, krútiac hlavou.

Posunula som sa od neho ďalej, aby som urobila miesto pre neho a snažila sa ho pritiahnuť k sebe ale keď vravím, že som sa cítila jak želatína tak som to myslela vážne. Pochopil, čo som chcela urobiť a opatrne si ľahol vedľa mňa. Pritúlila som sa k nemu, hlavu som položila na jeho hruď a zavrela oči. Ovinul okolo mňa ruky, pevne ma zovrel vo svojom náručí a pobozkal na čelo.

Spokojne som sa usmiala a prežívala ten moment. Hladil ma po vlasoch a neposlušné pramene, ktoré mi padali do tváre, opatrne odhrnul. Vdychovala som jeho omamnú vôňu a počúvala jeho pravidelný tlkot srdca. Prvýkrát za toľký čas strávený útekom, som sa konečne zastavila a cítila som sa na správnom mieste. Cítila som pokoj a lásku. V jeho náruči som sa cítila doma. Vedela som, že som tam patrila. Že sme patrili jeden ku druhému. Uvedomovala som si, že bez neho by som už nebola kompletná. Zaplnil vo mne to prázdne miesto a pochybujem, že si to vôbec uvedomoval. Bola som slobodná a neskrotná vlčica, ktorú si on privlastnil a dal jej okúsiť nehu, bezpečie a vášeň. Napriek mojim snahám ho od seba odohnať, on zostal. Trpel moje výkyvy nálady a moje ustavičné odmietanie.