𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Pervert

Rýchlo som položil pár wonov na lepkavý stôl a vybehol von. Čo najrýchlejšie som sa dostal za chlapcov chrbát a potom ho nečakane prirazil o dvere auta.

,,Hlupáčik, myslel si si, že nevidím ako mi kradneš moje auto?" Zavrčal som mu blízko ucha.

,,P-pusťe m-a." Zahabkal mladík a ja som si zahrýzol do pery, pretože jeho zadoček bol natísnutý na mojom rozkroku.

,,Čo ťa to napadlo?" Rukami som sa dotkol jeho bokov a moje vzrušenie sa tým ešte viac vystupňovalo.

,,Do piče. Dajte zo mňa tie špinavé ruky preč!"

,,Psssst, na tvojom mieste by som bol ticho, dopustil si sa trestného činu, hlupáčik. Mohol by som ťa udať. Zavolať políciu. To by si chcel?" Vydieral som ho popritom, ako som ho držal opretého o moje auto.

,,N-nie." Zašepkal a v očiach sa mu odrazil strach toho všetkého, čo by ho čakalo v polepšovni.

,,Tak poď. Nastúp do auta." Rozkázal som a stisk na jeho rukách trochu povolil.

,,Nikam nejdem." Zakrútil hlavou chlapec a rukami sa snažil vymaniť spod môjho silného zovretia. Trucoval a to som ja zo všetkého najviac neznášal.

Otočil som si ho čelom k sebe a chytil ho za bradu.

,,Asi si nepochopil, čo som pred chvíľou povedal, že maličký?" Chlapec sa na mňa pozeral s očividným vzdorom, aj keď mu to bolo asi tak na dve veci, pretože ten čo tu rozkazoval, som bol ja.

,,Nastúp do auta." Zavrčal som a venoval chlapcovi zamračený pohľad.

,,Vieš, čo mi môžeš." Odpovedal mi na to.

-

Naštvane som sa pozrel neznámemu mužovi do tváre a sledoval ako pomaly prichádza o nervy.

Ak si tento zbohatlík myslí, že mi bude rozkazovať tak sa veľmi mýli, pretože mne nikto a nič nebude rozkazovať.

Silné ruky na tých mojich ma potiahli smerom k zadným sedadlám a aj napriek môjmu vzdoru som sa ocitol tvárou na koženej látke. Kým som sa stihol spamätať, neznámy muž auto naštartoval a odbočil smerom k diaľnici.

,,Hej! Okamžite zastavte!" Vykríknem. Pomaly si začnem uvedomovať, vážnosť celej tej situácie a podvedome sa začnem k môjmu ,,únoscovi" správať o kvapku úctivejšie.

,,Prosím vás." Keď sa mi ani po tom nedostane žiadnej odozvy, zalomcujem kľúčkou na dverách od auta.

,,Je zamknuté." Pozrie sa do spätného zrkadla môj únosca.

,,To som si všimol." Odvrknem a založím si ruky na prsiach.

Taehyung pokoj. Zastaví auto, odomkne dvere, vrazíš mu jednu do nosa, zoberieš mu peňaženku. Potom pobežíš do najbližšej uličky a s peniazmi toho magora si zaplatíš bus.

,,Ako sa voláš?" Preruší moje myšlienky o úteku môj únosca.

,,Čo vás do toho." Znovu odvrknem a pozriem sa von oknom. Značky na diaľnici hlásili, že sa nachádzame už len niekoľko kilometrov od centra.

Nenávidel som to tam. Všetko tam bolo príliš drahé. Ulice sa leskli čistotou a luxusom, zatiaľ čo tá najväčšia chudoba Soulu ležala niekde na kraji tohto mesta.

,,Chcel by som ti navrhnúť pracovnú ponuku." Odvetí a pozrie sa na mňa.

,,Šibe vám? Nebudem vaša štetka. Až tak úbohý nie som."

,,Čo-Ahah. Nie toto som nemyslel. Pracujem pre značku Gucci, hlupáčik. Včera, keď si do mňa skoro narazil pred tým obchodom, si ma zaujal..."

,,A čím? Tým, že som ukradol Vodku a cigarety?" Zasmejem sa neveriacky.

Toto je určite vtip. Ten chlapík je buď na drogách alebo mi chce narozprávať úžasné rozprávky o tom, ako sa dostanem k peniazom a aj tak ma len pretiahne. Nie, ďakujem. Stačí mi ten kus madracu v sirotinci.

,,Ocenil by som, keby si mi stále neskákal do reči."

,,Nezabudnite, že ste ma do tohto auta prakticky nasilu natlačili."

,,A ty nezabudni na to, že ťa ešte stále môžem ísť udať na políciu za krádež auta."

-19.11. 2017