𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Sleep

Čína bola dávno zjedená a ja som sa nudil. 

Polovica z mojej uniformi ležala skrčená na gauči a ja som sedel na JungKookovom kresle, len v rozopnutej košeli a boxerkách.

Nohy som mal vyložené na mahagónovom stole.
S nafúknutými líčkami som hľadal nejaký zdroj zábavy, keďže prehliadka dole prebiehala v plnom prúde.

Všimol som si pootvorený šuflík v JungKookovom stole. Zvedavo som sa na neho pozrel a vzal z neho jeho obsah.

Biele papiere boli plné kresieb a vzorov. S nadšením som si ich všetky prezeral a všímal si všetkých tých detailov.

Nikdy by som nepovedal, že JungKook môže byť v tomto tak dobrý.
Sám by som niečo také nenakreslil.

Opatrne som vrátil kresby na svoje miesto a zamyslel sa.

Kto je vlastne muž, s ktorým žijem?

Vedel som o ňom iba to, že bol návrhár. Nemal som ani tušenia, či má nejakých súrodencov, kto sú jeho rodičia.

Vlastne Jeon JungKook bol pre mňa úplne cudzí človek.

-

Stál som v úzadí celého toho diania a hrdo sa pozeral na svoje výtvory.

Hudba a svetlo dotvárali v miestnosti skvelú atmosféru. Ľudia sa so zatajeným dychom dívali na mólo, na ktorom sa modelky prechádzali s eleganciou a ľahkosťou.

Všetko bolo dokonalé. No mne tu niečo chýbalo. Niečia prítomnosť.

Smutne som si povzdychol a pozrel sa na hodinky. Ešte sme neboli ani v polovici.

Zaujímalo ma, čo asi práve teraz robil Taehyung.

Spal? Nudil sa?

-

,,Bože." Vzdychol som do prázdnej JungKookovej pracovne a zaklonil hlavu.
Rukou som v stálych intervaloch prechádzal po svojom úde a viečka privieral od rozkoše.

Spomínal som na jeho vlhké pery, pritísnuté na mojom krku. Pripomínal som si aké bolo cítiť jeho teplé dlane na mojom tele.

,,Jung-koo-k." Potichu som vyslovil jeho meno.

Bol som tak blízko k vyvrcholeniu až mojim telom prechádzali vlny blížiaceho sa orgazmu. Nedokázal som na nič iné myslieť len na neho.

Poslednýkrát mnou prešla vlna vzrušenia a ja som vyvrcholil do svojej ruky. Moje telo zalialo teplo uspokojenia. Zrýchlene som dýchal a oči mal zavreté.

Po chvíli som si znovu obliekol bielu košeľu, ktorá bola pokrčená, a pozapínal si ju.

Únava na mňa dopadla lusknutím prsta. Bral som to ako ďalšiu šancu skrátiť si čakanie a tak som sa spánku vôbec nebránil.

-

Ostal som tu sám. Sála bola prázdna a veci boli konečne na svojom mieste.

Ešte nikdy som nebol tak unavený ako teraz. No aj napriek tomu som cítil pocity radosti a úspechu.

Pozrel som sa na hodinky a spomenul si na Taehyunga, ktorý ma dúfajme čakal hore v kancelárii.

Rýchlym tempom som vyšiel na poschodie a dlhými krokmi si krátil vzdialenosť k miestnosti, kde sa mal nachádzať Taehyung.

Vtrhol som do kancelárie a všimol si ležiaceho Taehyunga.

Pousmial som sa a podišiel k nemu.

Jeho anjelská tvár vyzerala v spánku tak nevinne až mi to pomaličky roztápalo moje ľadové srdce.

No zbytok jeho tela nevyzeral až tak nevinne. Aspoň v mojich očiach.

-4.2. 2018

Ahm...Mám chuť tuto časť vymazať, pretože je to shit.