𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Rude

,,Čaute." Podal som si ruky s chalanmi a popri tom si poslednýkrát potiahol z cigarety, ktorú som aj hneď zahodil na zem.

,,Ale čo, teba som dlho nevidel. Kde si sa flákal Vante?" Chae-Yeon poznamená a venuje mi bratské objatie.

,,Mal som menšie problémy." Zazubím sa na neho a odstrčím ho od seba.

,,Kam dnes teda pôjdeme chlapci?" Ha-Seon sa spýta s úsmevom a upraví si šedú mikinu.

,,Máme chlast?"

,,Jasneže." Ukážem na fľašky, ktoré držím v rukách a odfúknem si hnedý prameň vlasov z tváre.

,,Poďme do parku. Teraz tam nikto nebude."

,,Súhlasím." Chae-Yeon prikývne a naša päť členná partia vykročí smer park.

-

Šoféroval som svoje auto a popritom si spieval pesníčku z rádia. Mal som stres a hudbou sa mi ho vždy podarilo zahnať, no dnes ani to nepomáhalo. Tlačil ma dátum konferencie. Aj keď stačilo mať aspoň pár kresieb a typ látky aj s presným vzorom.

Lenže Jeon JungKook nebol pre nič za nič najlepším návrharom značky Gucci. Bol ním preto lebo pochopil, že v maličkostiach a detailoch sa nachádza naozajstná dokonalosť a celková estetickosť.

Napriek tomu, aby som sa pokúšal vymyslieť spôsob ako sa vykopať z tohto problému, moje myšlienky sa stále točili okolo toho uličníka v čiernej kapucni.

Vedel som si dokonale predstaviť ako jemná látka kĺže po jeho bledej pokožke, ako jeho jazyk navlhčuje suché, rudé pery, ktoré už aj tak dosť provokovali svojim plným tvarom.

,,Úchyl." Zamumlem si pod nos.

Videl som toho chlapca možno necelých päť sekúnd a už som o ňom rozmýšľal v takomto smere.

Stísol som v rukách volant a nakoniec sa poddal nutkaniu odbočiť na cestu, ktorá viedla k chudobnej časti Soule. V napätí som celý čas ani viečkami neklipol.

Svoje auto som zaparkoval neďaleko parku, po ktorom sa potulovalo pár feťákov a vystúpil z auta. Na tvár som si nasadil rúško a golier od roláku vytiahol vyššie k brade.

Rozhliadol som sa okolo seba a všimol si miestny bar. Vydal som sa teda k nemu a vošiel do vnútra. Na chvíľu v bare zavládlo ticho a všetci sa na mňa zvedavo pozerali. No hneď ako som im svoj pohľad plný autority venoval, všetky konverzácie sa zázračne znovu rozbehli.

V kľude som si sadol za stôl, ktorý bol voľný pri okne a objednal si pivo.
Zvedavo som sa rozhliadal a hľadal tvár toho uličníka, zo včera. Lenže po chlapcovi ani slychu, čo ma trochu zamrzelo. Možno trochu viac ako som bol schopný priznať, ale nevešal som hlavu dole a snažil sa tento večer využiť aspoň trochu prospešne.

Z kabáta som vytiahol menší zápisník so zlatými ornamentmi na obale a ceruzku. Opatrne som nakreslil obrysy ženskej siluety a pomaly k nim pridával kúsky šiat, ktoré mi len tak zo srandy napadli.

Neplánoval som sa do toho až tak zažrať, lenže čudný pocit, ktorý mi našepkával pozrieť sa von z okna, prerušil moje zanietenie.

A preto som vykukol spoza lístka s rôznou ponukou alkoholu a prekvapene otvoril ústa.

Okolo môjho auta sa obšmietal jeden chuligán a práve sa mi chystal ukradnúť ho. Ešte sa rozhliadol, aby skontroloval či ho nikto nepozoruje a vtedy, keď pouličná lampa zasvietila do chlapcovej krásnej tváre, mi od čistého prekvapenia srdce vynechalo jeden úder.

-18.11. 2017