𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Sweet

,,Nepokúšam sa o nič." Usmial som sa a pozrel sa mu do očí.

,,Asi si si to zle vysvetlil, JungKook." Prešiel som si ho pohľadom a zdvihol obočie.

,,Nerob zo mňa somára, Taehyung." Zavrčal na mňa, no ja som sa nezľakol.

,,Nerobím." Namietal som s úškrnom.

,,Dobre viem o čo ti ide." Zaťal zuby a tým zvýraznil svoju ostro rezanú čeľusť.

,,Vážne? O čo?" Naklonil som hlavu do strany a vôbec mi nevadilo, že ma ešte stále väzní medzi sebou a linkou. Aj napriek tomu som bol odhodlaný ho vytočiť do nepríčetnosti.

,,Najradšej by si bol keby ťa opriem o túto linku a tvrdo ti vyšukám mozog z hlavy." Naklonil sa ku mne a jeho hrubý hlas mi nahnal zimomriavky. Roztrasene som sa nadýchol a zovrel kraje linky, aby som nespadol. Pozrel som sa mu do očí a videl v nich, že by toho bol naozaj schopný.

,,Ale neurobím to, Taehyung. Ja si počkám až ma o to budeš prosiť. Na kolenách." Usmial sa a otočil sa mi chrbtom.

Až teraz som si uvedomil, že celý ten čas som zadržiaval dych a tak som sa zhlboka nadýchol, aby som vyhnal z hlavy JungKookove slová.

Ja, aby som prosil o sex Jeona JungKooka? Vážne? Tak to sa nikdy nestane.

Opovrhovačne som sa pozrel na JungKookovu siluetu.

To ešte on mňa bude prosiť. O to sa postarám.

-

,

,Dobre, takže sme dohodnutí. Zajtra môj syn teda nastúpi do vašej školy." Prikývol som s telefónom v ruke a do notesu si čmáral rôzne obrazce.

,,A čo uniforma?" Spomenul som si.

,,Preberie si ju od zástupcu školy." Odvetil riaditeľ a ja som prikývol.

,,Tak to je všetko, čo som chcel vedieť. Dopočutia." Zložil som hovor a pozrel sa do počítača. Akurát som prechádzal prezentáciu novej kolekcie a dolaďoval menšie detaily, aby bolo všetko dokonalé.

Keď som preklikol na fotku, na ktorej bol odfotený Taehyung, musel som sa pousmiať. Tá krása a dokonalá symetria tváre, bola neuveriteľná. Až na tie pózy, na tých musel ešte zapracovať, no nikto učený z neba nepadol. Veril som, že sa to naučí.

Prebral som sa z myšlienok o Taehyungovi a trochu si natiahol chrbát.

Čo asi tak tam malý uličník teraz robí?

Zvedavo som vykukol na chodbu a zachytil zvuk telky. S bosými nohami som prešiel dole po schodoch a vošiel do obývačky. Taehyung sa rozvaloval na gauči a zaujato pozeral rozprávku.

Zdvihol som obočie a chystal sa niečo povedať.

,,Ak povieš, čo i len jednu poznámku, tak ti sľubujem, že si už nikdy nezasunieš." Odvetil Taehyung bez toho, aby sa na mňa pozrel.

Pobavene som sa zasmial a sadol si do kresla. Pozrel som sa na Taehyunga a znovu sa ponoril do myšlienok o ňom.

Páčilo sa mi aký nedobytný vedel byť. Za necelý týždeň sa mi jeho drzé poznámky vážne dostali pod kožu. A nie len to. Jeho tvár sa mi vždy zjavila, keď som zavrel oči. Chcel som byť v jeho prítomnosti a dotýkať sa ho. Prišlo mi to ako úplne prirodzená činnosť.

,,JungKook, nečum na mňa tak." Ozval sa Taehyung. Radšej som sklopil pohľad.

,,Chcel som ti len povedať, že zajtra nastupuješ do novej školy. Dnes som ťa tam prihlásil."

,,Čože?!"

-14. 1. 2018
Dúfam, že vám neseká wattpad tak ako mne. Už mám z toho trocha nervy. Ale ak budete mať problém s nejakou kapitolou, tak mi to hneď oznámte a ja sa na to pozriem.

Tak, čo poviete? ^-^ Stihla som napísať ešte jednu kapitolu, ale to len preto lebo ma vaše komentáre nesmierne potešili ❤👀. Ste moje srdiečka.