𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Touch

,,TaeTae." Zašepkal mi niekto do ucha. Nesúhlasne som pokrčil nosom a pomrvil sa

,,Taehyung, vstávaj." Keď som si uvedomil, že hlas patrí Jeonovi JungKookovi, prekvapene som sebou trhol.

,,Vyspatý?" Rýpol si do mňa JungKook a jazykom si navlhčil pery.

Tak lacný.

No predsa tento trik zaujal moju pozornosť. Jeho svalnaté ruky sa znovu zapierali o operadlá gauča a jeho tvár bola blízko k tej mojej.

,,Sníval sa mi sen." Zaklipkal som očami nevinne.

,,A povieš mi ho?" Nadvihol JungKook jedno z hnedých obočí a zaryl svoj pohľad do mojich očí.
Zaprel som sa rukami o gauč a trochu sa nadvihol, aby som zmenšil už tak dosť malú vzdialenosť medzi nami.

,,V tom sne sme boli obaja nahí. Tvrdo si do mňa zo zadu prirážal a ja som hlasno vzdychal od rozkoše, ktorú mi spôsoboval tvoj penis." S úškrnom som sledoval jeho reakciu.

Jeon JungKook mal, čo robiť, aby to všetko strebal. Jeho zaťatá sánka a oči, z ktorých priam žiarila túžba ma pritiahnuť, mi len dodávali pocit zadosťučinenia.

Veru, nikdy som sa lepšie necítil.

-

Parchant jeden!

Stísol som silnejšie volant. To, čo sa odohralo v kancelárii mi nedalo pokoj. Stále som musel myslieť na to, čo povedal Taehyung. Predstavoval som si Taehyunga podo mnou nahého, ako sa mi drzo usmieva do tváre, zatiaľ, čo by som do neho tvrdo prirážal. To ako by mu stekal pot po tvári a cez pootvorené ústa, by sa mu drali bol z úst vzdychy slasti.

,,Nemal si pred chvíľou odbočiť?" Upozornil ma chlapec vedľa mňa. Rýchle som zbystrel a znovu sa zorientoval na ceste, ktorou sme teraz prechádzali.

,,Nejdeme domov." Prehovoril som.

,,Čo? A kam ideme?" Chlapcova zvedavosť sa znovu prejavila.

,,Nechaj sa prekvapiť."

,,Nemám rád prekvapenia." Zamrmlal Taehyung a znovu sa ofučal.

-

O pol hodinu sme boli na mieste. Zaparkoval som sa poľnej ceste a vystúpil z auta. Taehyung sa na mňa nechápavo pozrel, no bez poznámok tiež vystúpil.

,,Tak mi už povieš kde to sme?" Spýtal sa ma, no ja som neodpovedal. Vykročil som smerom k čistinke, kde sa nachádzalo menšie odpočívadlo, na ktoré ľudia postupom času zabudli.

,,Už ma bolia nohy." Posťažoval si Taehyung, keď si všimol, že stále pokračujem v chôdzi.

-

Čo to do pekla má byť? To ma chce uchodiť k smrti?

Ako inak. Bezcieľne sme sa brodili medzi kríkmi, ktoré mi už začali liezť na nervy tým, že ma stále švácali do tváre. No nakoniec to predsa len stálo za to.

Celý udýchaný som sa zastavil za chrbtom JungKooka a obzeral sa okolo seba. Predo mnou sa rozliehala malá čistinka s potôčikom okolo, ktorého sa týčili stromy s veľkými konármi. Z oblohy na nás svietili prekvapivo hviezdy a vzduch bol sladký od čerešní, ktoré sa tu neviem z kadiaľ dostali, keďže bol koniec zimy.

Na maličký moment som mal pocit, že som sa ocitol v raji. No potom mi došlo, že do takého raja by pičusa ako som ja nepustili.

,,Poď sem." Zavolal na mňa JungKook sediaci na lavičke. Poslúchol som a podišiel k nemu.

,,Tak už mi povieš, čo tu robíme?" Jemne sa pousmial do diaľky.

,,Kedysi som sem chodieval s rodičmi. Ako malý som sa hrával pri tom potôčiku. Strávil som tu veľa šťastných chvíľ v mojom živote." Prehovoril. Skúsil som si predstaviť JungKooka ako malého chlapca a musel som sa pousmiať.

,,Máš nejaké fotky z detstva?" Opýtal som sa ho.

,,Iste." Prikývol.

,,A ukážeš mi ich?" Natočil som hlavu do strany.

,,Možno." Usmial sa.

,,Hanbíš sa?" Neveriacky som sa na neho pozrel.

,,Možno." Otočil sa smerom ku mne a pozrel sa mi do očí.

,,Prečo si ma sem zobral?" Znovu som sa ho opýtal.

,,Pretože som chcel, aby si o mne vedel niečo viac ako ostatný."

,,Mám sa cítiť byť poctený?"

,,Áno." Venoval mi úsmev a mňa zahrialo pri srdci.

- 8. 2. 2017

Ahm...ani neviem, čo som to napísala.
No aj tak som vám veľmi vďačná za komentáre. ❤ Ste taká moja squad motivátorov ❤.